Ak poznáme princípy stanovenia hodnoty firmy a vieme aj, ktoré faktory vplývajú na jej hodnotu, potom ostáva ešte spoznať metódy, ktorými sa samotná hodnota podniku vypočíta.

Jednotlivé metódy vychádzajú z princípov, ktoré boli predmetom článku Hodnota firmy: ako sa určuje? A každý princíp má niekoľko metód, ktoré konkretizujú samotný výpočet.

Majetkový princíp na určenie hodnoty firmy

Ak chceme vypočítať hodnotu firmy podľa majetkového princípu, tak identifikujeme všetky majetkové zložky podniku (pozemky, stroje, stavby, pohľadávky, peniaze a pod.) a určíme ich hodnotu. Pri znaleckých posudkoch v takomto prípade stanovujú hodnotu jednotlivých zložiek znalci z príslušných znaleckých odborov. Spočítaním hodnôt jednotlivých zložiek majetku sa dospeje k hodnote majetku ako celku. Ak firma vlastní vozidlo v hodnote 5 000 eur, tovar v hodnote 4 000 eur, ďalej má pohľadávky vo výške 2 000 eur a peniaze na účte v banke vo výške 7 000 eur, tak celková hodnota majetku tejto firmy dosahuje 18 000 eur. Od tejto sumy je ešte potrebné odpočítať sumu záväzkov (dlhov) firmy. Ak budú záväzky povedzme 6 000 eur, potom výsledná hodnota bude predstavovať 12 000 eur (t. j. 18 000 eur majetok mínus 6 000 eur záväzky).

Majetkové metódy majú v niektorých prípadoch svoje opodstatnenie. Hlavná kritika týchto metód je však založená na skutočnosti, že tieto metódy nezohľadňujú to podstatné – a to je výnosový potenciál ohodnocovaného podniku. Ďalšou veľkou nevýhodou je aj to, že zanedbávajú nemajetkové súčasti podniku (ktoré sú predovšetkým nehmotného charakteru). Takými môže byť napríklad dobré meno podniku na trhu, know-how či kvalita jeho zákazníckeho kmeňa.

Porovnávací princíp na určenie hodnoty firmy

Typickou metódou v rámci tohto princípu je, že hodnota podniku sa stanoví na základe porovnateľnej transakcie, ktorá sa na trhu naozaj uskutočnila. Napríklad ak máme informáciu, že konkurenčný podnik sa nedávno predal za sumu 140 000 eur, a vieme, že náš podnik je zhruba dvakrát taký veľký, tak hodnotu nášho podniku dokážeme vyčísliť na 280 000 eur (t. j. ako dvojnásobok sumy zo zrealizovanej transakcie). Podstatná nevýhoda tejto metódy spočíva v tom, že hľadanie porovnateľnej transakcie môže byť veľmi náročné (ba až nemožné). Navyše nie vždy existujú verejne dostupné údaje o detailoch takýchto predajov, čo môže mať výrazný vplyv na určenie hodnoty.

Výnosový princíp na určenie hodnoty firmy

To, čo bolo hlavnou kritikou majetkových metód – teda skutočnosť, že nezohľadňujú výnosový potenciál firmy –, odstraňujú výnosové metódy. Pre ne platí, že zohľadnenie očakávaných výnosov patrí k základným predpokladom, z ktorých vychádzajú. Zjednodušene si využitie týchto metód možno predstaviť tak, že z finančného plánu (ktorý je podrobne preskúmaný, aby bolo zabezpečené, že je reálny) sa vyčíslia peňažné toky (tzv. cash flow), ktoré podnik dokáže vygenerovať v budúcnosti. A následne sa použitím metód finančnej matematiky vypočíta tzv. súčasná hodnota týchto peňažných tokov (príjmov). Aj keď na prvé počutie možno znie takýto postup zložito, v princípe ide o to, že ak poznáme jednotlivé sumy peňazí, ktoré nám podnik dokáže „vyprodukovať“ (nech je to povedzme 20 000 eur ročne počas najbližších 10 rokov), tak nemôžeme jednoducho tieto sumy spočítať a určiť hodnotu podniku na 200 000 eur – pretože nie je jedno, či nám dá niekto 20 000 eur teraz alebo o 10 rokov (hodnota peňazí v čase klesá – najmä v dôsledku inflácie a úrokov). A na prekonanie tohto časového nesúladu sa využíva finančná matematika.

Finančná matematika je veľmi užitočným pomocníkom pri ohodnocovaní, pomocou nej sa dá dokonca vypočítať aj hodnota nekonečnej série platieb (tu si možno predstaviť nejaký majetok, ktorý nám dokáže každoročne prinášať 1 000 eur až donekonečna). A možno vás to prekvapí, ale výsledkom nie je nekonečne veľké číslo. Pre zaujímavosť, pri zohľadnení medziročného znehodnotenia peňazí vo výške 7 % vyjde hodnota takého majetku na 14 286 eur.

Kombinovaný princíp na určenie hodnoty firmy

Kombinovaný princíp zohľadňuje niektoré z predchádzajúcich princípov súčasne. Najčastejšie skombinuje niektorú z výnosových a majetkových metód. Napríklad ak sme vyčíslili výnosovou metódou hodnotu firmy na 1 400 000 eur a majetkovou metódou nám vyšla suma 1 000 000 eur, tak kombinovaná metóda môže byť určená napríklad priemerom týchto dvoch hodnôt – čiže 1 200 000 eur.

Alebo iné kombinované metódy vyčíslia celkovú hodnotu podniku a následne ju rozdelia na časť, ktorá je tvorená majetkovými zložkami podniku, a druhú časť, ktorú dodatočne pridáva výnosový potenciál firmy. Napríklad metóda tzv. ekonomickej pridanej hodnoty dokáže vyčísliť hodnotu firmy povedzme na 700 000 eur, pričom zároveň dodá, že 500 000 eur z tejto hodnoty je tvorených majetkovým princípom a zvyšných 200 000 eur „pridáva“ nadpriemerne vysoký výnosový potenciál firmy. Toto rozdelenie môže byť užitočné napríklad pre investora, ktorý získa lepšiu predstavu o tom, ktorá časť hodnoty podniku je „stabilná“ (a je krytá fyzickým majetkom podniku, ktorý sa dá v krajnom prípade rozpredať). A zároveň dostáva informáciu o hodnote druhej časti podniku, ktorej predpokladom je naplnenie finančného plánu – ide teda o rizikovejšiu časť celkovej hodnoty podniku.

Zjednodušený vzorec na výpočet hodnoty podniku pomocou tzv. EBITDA

Dá sa hodnota podniku vyčísliť aj jednoduchšie? Odpoveď znie, že do určitej miery áno. V praxi sa často hodnota podniku udáva ako určitý násobok ročnej výšky EBITDA (spravidla sa násobok pohybuje vo výške od 4 do 7). Na hrubý odhad je táto metóda veľmi užitočná, dokonca za predpokladu kvalitného nastavenia výšky EBITDA a násobku dokáže vyčísliť hodnotu podniku veľmi spoľahlivo.

Čo to tá EBITDA vlastne je? Je to skratka z anglického výrazu Earnings before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization. Ide o zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi. Vyčísli sa teda tak, že k (hrubému) prevádzkovému zisku sa pripočítajú nákladové úroky a odpisy majetku.

Výška násobku sa určuje prostredníctvom viacerých faktorov. Medzi tie hlavné patrí sektor podnikania. Pri hrubom odhade je možné použiť napríklad 4-násobok a 7-násobok EBITDA a získať tým predstavu o hornej a dolnej hranici hodnoty podniku.

Ak podnik dosahuje ročný prevádzkový zisk vo výške 10 000 eur (už po zohľadnení nákladových úrokov) a ročná výška odpisov majetku predstavuje 5 000 eur, tak ročná EBITDA dosahuje 15 000 eur a dolná hranica hodnoty podniku (vyčíslená ako 4-násobok EBITDA) je 60 000 eur a horná hranica (reprezentujúca 7-násobok EBITDA) dosahuje 105 000 eur. Dá sa teda povedať, že výsledná hodnota podniku je v rozpätí od 60 000 eur do 105 000 eur.

Tento článok je treťou časťou trojdielneho seriálu Hodnota firmy. Ďalšie články zo seriálu:
• Hodnota firmy: ako sa určuje?
• Hodnota firmy: ktoré faktory ju ovplyvňujú?

.