Skúsite na úvod uhádnuť, aká dlhá história sa spája s existenciou novín a časopisov? Ak ste tipovali zhruba dve tisícročia, trafili ste do čierneho. Hoci samotnú kníhtlač objavili až v stredoveku, noviny, resp. ich predchodcov ľudia poznali už v 2. storočí pred naším letopočtom. Kým však získali dnešnú podobu, prešli dlhou cestou. Aké udalosti zachytávali, ako sa vyvíjali a ako postupne nadobúdali podobu súčasných tlačovín?
Správy len pre vyvolených
Podľa zachovaných prameňov boli Číňania prvým národom, ktorý začal s pravidelným „informačným servisom“. Noviny s názvom Ti-pao však oku bežného smrteľníka určené neboli – distribuovali sa výlučne zámožnej vrstve. S malými výnimkami to platilo až do stredoveku. Spravodajstvo bolo záležitosťou vládnucich kruhov, šľachty a vojenských hodnostárov. Súviselo to, samozrejme, aj s tým, že zvyšok populácie bol negramotný – väčšina ľudí nevedela čítať ani písať.
Pokrokoví Rimania
Informovanosť občanov však, naopak, ležala na srdci starým Rimanom, a tak v roku 59 p. n. l. priniesli európskemu kontinentu prvé periodické noviny. Zaslúžil sa o to cisár Gaius Iulius Caesar, ktorý nariadil vydávať správy zo zasadnutí senátu. Prvé „nástenné noviny“ Acta Senatus viseli na tabuli pri vstupe do senátnej budovy, a to vždy trikrát do mesiaca.
Neskôr začal vychádzať aj prvý „denník“ s titulom Acta diurna populi Romani (čiže Denné správy rímskeho ľudu). Obyvateľom prinášali informácie o tom, čo sa deje v krajine i na cisárskom dvore. Predpokladá sa, že ich skrátený názov „diurna“ neskôr vytvoril základ slov giornale a journal, čiže žurnál.
Vedeli ste, že…?
Noviny Acta diurna sa spomedzi všetkých starovekých aj novovekých novín môžu pochváliť najdlhšou históriou – vychádzali totiž nepretržite takmer 400 rokov.
Noviny písané rukou
Za bezprostredných predchodcov novín sa považujú novinové letáky či letákové noviny písané rukou. V talianskych Benátkach začal takto v roku 1566 vychádzať politický vestník (avisi), ktorý informoval aj o spoločenských udalostiach a vojnových konfliktoch. Letákové noviny zvyčajne pozostávali z viacerých správ, zatiaľ čo novinový leták spravidla obsahoval len jednu.
Rozvoju novín pomohla kníhtlač
Tušil vôbec Johannes Gutenberg, aký veľký vynález ľudstvu venoval, keď objavil kníhtlač? Stalo sa tak niekedy v rozpätí rokov 1440 až 1450 a znamenalo to obrovský prelom v komunikácii ľudstva. Bol to základný predpoklad na to, aby sa tlačené informácie a knihy stali masovejšou a dostupnejšou záležitosťou. Čo bolo podstatné, kníhtlač podnietila i rozvoj vzdelania.
Vedeli ste, že…?
Gutenbergov tlačiarenský lis dokázal vytlačiť až 4-tisíc strán denne. To bolo presne tisíckrát viac, než keby ich niekto prepisoval ručne.
Prvé noviny v Európe a Amerike
Prvý týždenník vznikol už na začiatku 17. storočia, väčšina novín v tom období vychádzala v nemeckom jazyku. Miesto ich vzniku sa určuje ťažko, keďže ho kvôli vládnym perzekúciám nikdy nemali uvedené. Rýchlo však naberali na popularite a šírili sa po celej strednej Európe.
Prvé novinové tituly sa začali predávať v Bazileji, Frankfurte, Viedni, Hamburgu, Berlíne aj Amsterdame. V Anglicku boli prvé noviny vytlačené v roku 1621 pod názvom Corante a do roku 1641 už noviny vychádzali v takmer každej európskej krajine. V Amerike sa prvé noviny objavili až koncom 17. storočia.
V tej dobe sa ujali dva hlavné formáty novín. Prvým bol holandský typ corante, ktorý pozostával z dvoch až štyroch strán husto zaplnených správami. Tým druhým bol nemecký pamflet, ktorý mal 8 až 24 strán. Hoci spočiatku sa noviny vydávali najmä vo formáte corante, s rastúcim dopytom po nových správach mnohí tlačiari prešli na väčšiu nemeckú alternatívu.
Prvé slovenské noviny
Na území Slovenska sa za najstaršie považujú latinské noviny Mercurius Hungaricus (1705). Vydávali sa nepravidelne a tlačili v Levoči a Bardejove. V latinčine vydávali aj prvý slovenský týždenník v Uhorsku s názvom Nova Posoniensia, ktorý založil Matej Bel v roku 1721. V polovici 19. storočia začali vychádzať aj prvé nemecké noviny na Slovensku Pressburger Zeitung. Až Ľudovít Štúr sa v roku 1845 zaslúžil o prvé slovenské noviny Slovenskje národňje novini, ktoré vychádzali aj s dvojtýždennou literárnou prílohou Orol tatránski.
Éra prvých magazínov
V 17. storočí, keď sa v Európe vo veľkom udomácnila technológia tlače, sa začali formovať aj predchodcovia dnešných magazínov. Najskôr mali podobu rozličných nepravidelne publikovaných brožúr či almanachov – vydavatelia však postupne zistili, že majú stálych čitateľov so špecifickými záujmami. Takto v roku 1663 v Nemecku vznikol prvý literárny žurnál, po ktorom nasledovali ďalšie. Všetky odzrkadľovali veľký záujem tej doby o vzdelanie.
Koncom 17. storočia sa vo Francúzsku zrodilo aj prvé zábavné periodikum, ktoré malo odľahčený charakter. Obsahovalo novinky, krátke príbehy a básne. Takáto forma informácií si našla svoje verné publikum, vďaka čomu vznikla tlač ponášajúca sa na dnešné magazíny. V centre ich záujmu nebolo vzdelávanie, ale zábava. V Anglicku začal vychádzať aj známy časopis Review, ktorého vydavateľom bol Daniel Defoe, autor známeho románu Robinson Crusoe.
Najstarším slovenským časopisom, ktorý však existoval iba štyri mesiace, sú Nowiny o Rolnim a Polnim Hospodářství z roku 1783. Dôležité prvenstvo si ale pripísali Hurbanove Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru z roku 1846, ktoré vychádzajú dodnes – je to druhý najstarší literárny časopis v Európe.
Bulvár verzus seriózne noviny
Ešte na začiatku 19. storočia bola tlač stále pomerne nákladná. Keďže výtlačok stál okolo 6 centov, noviny si mohli dovoliť len majetnejšie vrstvy. Všetko sa zmenilo v roku 1833, keď Benjamin Day založil The New York Sun. Využil parou poháňaný tlačiarenský lis, ktorý dokázal vyprodukovať až 18-tisíc výtlačkov za hodinu. Navyše sa tlačilo na malých stránkach, ktoré mali formát listu a smiešne nízku cenu – jeden penny. Noviny boli nielen lacné, ale ľahšie sa tiež listovali, stali sa tak široko dostupnou konzumnou záležitosťou.
S príchodom menšieho formátu (v anglickej žurnalistike tabloid) súvisí aj vývoj bulvárnej žurnalistiky, ktorá vytvorila protipól k novinám usilujúcim o seriózne spravodajstvo. Intelektuálne ladené periodiká vychádzali klasicky na veľkých novinových listoch (angl. broadsheets). V súčasnosti však už množstvo mienkotvorných médií tiež presedlalo na praktický menší formát.
Vedeli ste, že…?
Koniec 19. storočia poznamenala v Amerika éra tzv. žltej žurnalistiky. Pomocou senzáciechtivých článkov a populárnych kreslených príbehov žltej postavičky (The Yellow Kid) sa o priazeň čitateľov uchádzal bulvárny Journal magnáta Williama Randolpha Hearsta a Pulitzerov rovnako bulvárny New York World.
Fotografie a farby
V roku 1848 sa v novinách objavila aj prvá fotografia na svete – išlo o francúzsky týždenník L’Illustration. Snímka zachytávala pouličné barikády v Paríži počas štrajku za práva robotníkov. Samozrejme, fotografia mala ešte podobu grafickej rytiny vytvorenej pomocou tlačiarenského lisu. Dovtedy sa snímky museli prekresľovať vo forme tzv. xylografií. Neskôr ich nahradila poltónová technika, pomocou ktorej vytlačili aj prvú fotografiu v newyorskom Daily Graphic.
Fotožurnalistika získala modernú podobu až vďaka novodobejším technológiám a fotoaparátom. Prvý farebný obrázok mohli čitatelia pre zmenu vidieť v decembri roku 1855 v britských novinách The Illustrated London News. Tieto noviny sa zároveň stali prvým ilustrovaným periodikom na svete.
Dnešné noviny a časopisy
Súčasné noviny a magazíny majú k dispozícii modernú ofsetovú tlačiarenskú technológiu, vďaka ktorej možno vytvoriť neobmedzené množstvo výtlačkov vo vysokej kvalite za nízku cenu. Periodiká však bojujú o priazeň čitateľov nielen medzi sebou, ale tiež s digitálnymi médiami, ktoré v posledných rokoch zobrali mediálny svet útokom.
Tlač má však pre mnohých ľudí stále nenapodobiteľné čaro. Možnosť chytiť si magazín do ruky a prelistovať si ho obrazovka nikdy nenahradí. Okrem klasických vydaní majú dnešné denníky, týždenníky aj mesačníky množstvo špecializovaných príloh, ktoré sú zamerané na konkrétnu tému. V denníkoch môže ísť o zdravotnú či školskú problematiku, financie, nehnuteľnosti, dovolenky či voľby. V prípade týždenníkov a mesačníkov to bývajú vydania venované vareniu, záhradkárčeniu alebo sezónnym témam.
V rámci denníkov sa v posledných rokoch ujali aj špeciálne nepredajné lifestylové prílohy, ktoré sa v podobe niekoľkostranových plnofarebných magazínov vkladajú do konkrétnych vydaní novín – často ide najmä o víkendové špeciály. Vydavatelia sa tak aj čitateľom mienkotvorných periodík snažia ponúknuť odľahčené či podrobnejšie spracované témy.