Na prvé zamyslenie sa môže zdať, že rozšírenie navigačných a mapových aplikácií v elektronických zariadeniach vytlačilo klasické mapy úplne do úzadia. Tie však ešte nepovedali posledné slovo a môžu poslúžiť nielen ako praktický pomocník, ale aj ako marketingový nástroj. Prečítajte si, aké typy máp sa vyrábajú, ako prebieha proces výroby a na čo pri nej dbať podľa účelu použitia.
Klasická mapa ešte nepovedala posledné slovo
Je pravdou, že príchod GPS zariadení, smartfónov a smart hodiniek úplne zmenil spôsob, akým sa v neznámom prostredí orientujeme. Klasické mapy však stále majú nezastupiteľný význam napr. v rukách ľudí, ktorí si s modernými technológiami nerozumejú. Mapy sú stále súčasťou mnohých informačných tabúľ v mestách a obciach či turisticky zaujímavých lokalitách. Tlačené mapy obľubujú aj turisti, obzvlášť pri viacdňových túrach, kedy batérie elektronických zariadení nemajú dostatočnú výdrž.
Šoféri, ktorí často jazdia do zahraničia, mávajú zase radi poruke mapy či mapové atlasy pre prípad poruchy elektronickej navigácie, ale aj z dôvodu, aby mali lepší celkový prehľad o danej trase, prípadne o jej alternatívach.
Typy máp
Zobrazovaním zemského povrchu vo forme máp sa zaoberá kartografia, ide v podstate o „dcérsky“ odbor geografie. Mapy sa podľa nej na základe ich účelu delia na niekoľko druhov:
- Všeobecno-geografické mapy – Zobrazujú rozsiahle geografické celky v malých mierkach, georeliéf je farebne znázornený. Ide napr. o mapy svetadielov, štátov a pod.
- Topografické mapy – Používajú sa pri nich stredné mierky, georeliéf je znázornený presne a vyjadrený vrstevnicami. Topografické mapy tvoria základ tzv. štátneho mapového diela (pozri ďalej v článku).
- Tematické mapy – Ide napr. o turistické mapy, cestné mapy (automapy), vodohospodárske mapy a pod.
- Technicko-hospodárske mapy – Používajú zobrazenie vo veľkých mierkach (do 1 : 5 000) a vznikajú priamym meraním v teréne. Ide napr. o katastrálne mapy, banské mapy, mapy priemyselných parkov a pod.
Okrem uvedených typov existujú ešte úzko špecializované typy máp, ako napr. populačné mapy, cenové mapy nehnuteľností, mapy migračných trás vtákov a mnohé iné. Najpodrobnejšie informácie obsahujú vojenské mapy, ktoré mapujú všetky objekty v teréne vrátane skál, lesných porastov, budov či domov a prístavieb (napr. záhradný domček) a poskytujú o nich podrobné informácie.
Prvoradý je účel mapy
Pri objednávke, návrhu či výrobe mapy si premyslite, aký bude jej účel, a tomu prispôsobte jej obsah a prevedenie. Ujasnite si, aké prvky by na nej nemali chýbať a akú mierku použijete.
Mapa vám môže poslúžiť aj ako marketingový nástroj. Ak prevádzkujete predajňu alebo servis bicyklov, ponúknite zákazníkom mapu miestnych cyklotrás. Predávate rybárske potreby? Rybárov, ktorí u vás nakúpia, určite poteší mapa miestnych rybníkov. Vodáci splavujúci rieky zase ocenia mapu vodáckych kempov a pohostinských zariadení v odolnejšom vyhotovení (pozri na konci článku).
Tip pre vás – zožeňte si sponzorov
Prípravu, tlač a distribúciu mapy vám môžu spolufinancovať sponzori, ktorým môžete poskytnúť na okrajoch mapy reklamné plochy. Takisto si môžete náklady rozdeliť napríklad s partnerskými firmami a vydať mapu spoločne.
Najdôležitejšími prvkami mestských máp sú názvy ulíc, ideálne aj s číslami domov, označenie dôležitých budov ako úrady, školy, nemocnice či kultúrne strediská, a tiež označenie zastávok a trás MHD či medzimestskej dopravy. Pre turistov sú dôležité aj ubytovacie zariadenia, pamiatky a ďalšie miesta záujmu, ako napr. parky.
Pri turistických a cykloturistických mapách sú samozrejmosťou turistické trasy, cyklotrasy či náučné chodníky spolu s názvami vrchov, nadmorskými výškami a vrstevnicami. Nezabúdajte však ani na ubytovacie a stravovacie zariadenia, útulne a pramene s pitnou vodou. Aj v tomto prípade sú dôležité zastávky autobusov, železničné stanice či parkoviská. Pri voľbe mierky myslite aj na fyzickú veľkosť turistickej mapy, aby v batohu nezaberala zbytočne veľa miesta.
V automapách by mali byť dobre rozlíšené rôzne typy ciest (diaľnica, cesta 1. či 2. triedy, poľné cesty). Takisto by nemala chýbať vzdialenosť medzi mestami, nosnosť mostov či výška podjazdov a dôležité sú aj čerpacie stanice, motoresty, autoservisy, pneuservisy, zdravotné strediská či policajné stanice.
Tip pre vás – umelecké mapy
Umelecké mapy ponúkajú nevšedné a esteticky príťažlivé stvárnenie zemského povrchu a javov okolo nás, v niektorých prípadoch dokonca trojrozmerné. Vernosť zobrazenia pri nich hrá až sekundárnu rolu. Takéto mapy môžu byť zaujímavým darčekom pre rôzne cieľové skupiny.
Prácu na mapách zjednodušili až počítače
V minulosti sa mapy vyhotovovali rytím napr. do medi či do hlinených doštičiek (za najstaršiu sa považuje mapa Mezopotámie cca z roku 2400 pred n. l.). Neskôr sa rylo do koloidnej vrstvy, obraz sa potom reprodukoval na sklenenú dosku, prípadne na filmový materiál. Všetky procesy boli vykonávané manuálne, trvali často mesiace a používali sa pri nich nebezpečné chemikálie.
Revolúciu priniesli až počítače, ktoré proces automatizovali. S ich rozšírením začali kartografi do elektronickej formy skenovať a konvertovať existujúce mapové podklady. Väčšinu z nich čerpali z tzv. štátneho mapového diela, ktoré je základom máp v takmer každej krajine. V našich končinách sa prvé mapovanie pre jeho tvorbu vykonávalo od roku 1763 (nariadila ho Mária Terézia), pričom trvalo 24 rokov.
Na základe údajov z takto vytváraného mapového fondu vytvárali kartografi elektronické databázy obsahujúce nadmorské výšky povrchov, polohu ciest, železníc atď. Databázy neustále aktualizujú informáciami získavanými niekoľkými spôsobmi. Základom je tzv. diaľkový prieskum, pri ktorom sa „skenuje“ zemský povrch pomocou satelitov či leteckého snímkovania. Chýbajúce údaje sa potom získavajú z meraní priamo na mieste, spoluprácou s organizáciami (Slovenská správa ciest, Štátna ochrana prírody) alebo s externými pracovníkmi, ktorí poznajú miestne pomery a vnímajú prípadné zmeny.
Pri tvorbe máp sa z uvedených databáz vyberajú iba požadované údaje potrebné pre daný typ mapy a oblasť. Tie sa potom ukladajú na seba do vrstiev, z ktorých sa následne vytvára tzv. digitálna mapa. Z nej potom vzniknú podklady pre tlač mapy.
Nepodceňujte výber farieb a papiera na mapové tlačoviny
Nech už vyrábate akúkoľvek mapu, myslite najmä na to, aby bola prehľadná a ľahko čitateľná.
Pre výber farieb na mapách používa kartografia niekoľko zásad:
- Veľké plochy sú znázornené svetlými a málo sýtymi odtieňmi, aby vytvorili vhodný podklad pre mapové značky.
- Mapové značky sa zobrazujú tmavými a sýtymi odtieňmi, aby boli ľahko čitateľné.
- Malé plochy (vrcholy pohorí, rieky a pod.) majú takisto tmavé a sýte farby, pretože predstavujú extrémne hodnoty javov a objektov.
- Javy s najnižšou intenzitou sú najsvetlejšie, tie s najvyššou zase najtmavšie.
- Na kvantitatívne rozlíšenie zobrazovania objektov a javov by mali byť použité odtiene jednej farby – ak to nie je možné, tak aspoň farby rovnakej časti spektra.
Pri žiadnej mape nezabudnite na základné údaje, akými sú názov mapy (upresňuje, čo mapa zobrazuje, prípadne pre aké časové obdobie platí), mierka, legenda, ktorá vysvetľuje význam značiek, farebných stupníc či skratiek, a tiráž s doplňujúcimi údajmi, ako meno autora či vydavateľa, rok a miesto vydania a pod.
Na výrobu papierových máp sa obvykle používa tzv. mapový papier s hustotou 115 – 350 g, môžete však použiť aj klasické natierané lesklé alebo matné papiere. Mapy sa tlačia veľkoformátovo do rozmerov A1, resp. A0, výsledné tlačoviny sa potom skladajú na niekoľko lomov, aby sa dosiahli kompaktné rozmery mapy. Pre atlasy s väčším počtom máp môžete okrem skladania využiť aj rôzne typy väzieb, ako špirálová, variošpirála či knižné väzby.
Samotné mapy sú štandardne produkované bez povrchovej úpravy, ochrannú funkciu preberá obálka upravená lakovaním alebo lamináciou. Pre zvýšenie odolnosti pred vlhkosťou, vyblednutím či mechanickým poškodením však môžete týmito úpravami chrániť celý povrch mapy.
Samozrejme, mapy si môžete nechať vytlačiť aj na reklamné tabule či plachty. V tom prípade takisto nezabudnite na ochranu lamináciou kvôli odolnosti pred poveternostnými vplyvmi a UV žiarením (nie je nutné pri UV tlači priamo na dosku).
Tip pre vás – kde získať podklady pre mapy
Ak si chcete nechať vyhotoviť mapu – bez ohľadu na jej účel –, nemôžete len tak stiahnuť, resp. skopírovať akékoľvek mapové podklady. Tie sú totiž, podobne ako napr. fotografie, predmetom duševného vlastníctva. Vybrané firmy vám však okrem tlače máp dokážu zabezpečiť aj licenciu pre použitie mapových podkladov na komerčné účely.