Pri výbere väzby zohľadňujeme vždy celkovú technickú špecifikáciu produktu (materiál, rozsah a iné), aby pri následnom používaní tlačoviny nedochádzalo k nežiaducemu znehodnoteniu. Pri niektorých produktoch – hlavne v prípade kníh či katalógov – môže byť typ väzby súčasne aj kreatívnym prvkom produktu. V praxi sa u nás zaužívalo označenie väzieb V1 až V9. Toto označenie je však používané len na území Slovenska a Čiech. V iných krajinách EÚ by ste ho hľadali márne.

Knižné väzby delíme na mäkké väzby (V1 – V4), polotuhé (V5), tvrdé (V6 – V9) a špeciálne (TwinWire, špirálové a hrebeňové väzby). Každá z týchto skupín sa delí ešte na niekoľko druhov. Mäkká väzba sa často používa kvôli nízkej cene a rýchlej výrobe. Je charakterizovaná mäkkou obálkou a spôsobmi väzby: šitá drôtom, niťou, lepená. Tvrdá väzba je najprepracovanejšia a najpevnejšia. V porovnaní s mäkkou má vyššiu životnosť, atraktivitu, ako aj cenu. Využíva sa pre obrazové publikácie a všetky druhy literatúry. Technické spracovanie je rôznorodé – používajú sa rovné aj oblé chrbátiky, penové dosky, dosky s poťahovými materiálmi na celej doske alebo jej časti. Knižný blok pre tvrdú väzbu býva lepený alebo šitý. Súčasťou knižnej väzby môže byť kovanie, farebná oriezka, kapitálik, stužka alebo záložka.

Aké mäkké väzby rozlišujeme

V1 – väzba mäkká, šitá, „zošitová“ alebo tiež „časopisová“, prípadne väzba „na striešku“

Blok je vytlačený zo zložiek, ktoré sú znášané do seba. Zložky sú zošité spolu s obálkou v chrbte a orezané z troch strán. Na šitie sa používa skobka z plochého alebo zaobleného drôtu (tzv. očká, resp. ušká).

Obr.: Mäkká väzba V1. Zdroj: Polygrafické centrum

Podľa typu, veľkosti a rozsahu tlačoviny je možné použiť viaceré kombinácie skobiek: 2 – 4 ploché skobky, 2 zaoblené, 2 ploché plus 2 zaoblené skobky. Pri formátovo malých materiáloch sa používa len jedna. Mäkká väzba šitá drôtom je určená pre nízku záťaž (prospekty, manuály).

Obr.: Mäkká väzba V1 so 4 skobkami a mäkká väzba V1 s 2 očkami. Zdroj: Polygrafické centrum

V2 – väzba mäkká, lepená

Blok je vytlačený zo zložiek alebo voľných listov (strán), ktoré sú poznášané za sebou. Zložky alebo listy sú na chrbte spojené lepidlom, zavesené do obálky a nakoniec orezané z troch strán aj s obálkou.

Obr.: Mäkká väzba V2. Zdroj: Polygrafické centrum

Typ tejto väzby sa líši podľa typu používaného lepidla. Bežne sa používajú lepidlá Hot Melt (disperzné alebo tavné), pre vyššiu odolnosť sú vo vybraných prípadoch používané PUR lepenia (hlavne pri vyšších rozsahoch s natieraným papierom). PUR lepenie je nevýhodné z hľadiska rýchlosti realizácie vzhľadom na schnutie v trvaní 24 – 48 hodín. Lepená mäkká väzba nepredpokladá časté používanie tlačoviny (časopisy, katalógy, paperbacky).

Obr.: Mäkká väzba V2 s použitím lepidla Hot Melt a mäkká väzba V2 s PUR lepením. Zdroj: Polygrafické centrum

V2 väzba ponúka aj rôzne špeciálne a menej známe varianty spracovania:

V2 väzba lepená s klopami (záložkami)

Pri tejto väzbe je možné použiť obálku so záložkami na jednej alebo z oboch strán. Blok sa oreže spredu pred zavesením do obálky a až následne po zavesení do obálky sa oreže v hlave a nohách.

V2 Švajčiarska

Technológia spracovania väzby spočíva v lepení tavným alebo disperzným lepidlom, pričom chrbát knižného bloku je oblepený papierom alebo gázou a nie je prilepený k obálke. Knižný blok je následne po oblepení papierom∕gázou zavesený do 3x ryhovanej obálky iba zo zadnej strany. Táto mäkká lepená väzba je určená hlavne pre luxusné publikácie a reklamné brožúry s menším rozsahom strán. Knihe zas dodáva elegantný vzhľad a umožňuje jej ľahké otváranie.

V2 Fínska Otabind

Fínska väzba Otabind má veľmi blízko k švajčiarskej. Rozdiel spočíva hlavne v tom, že pri väzbe Otabind je obálka ku knižnému bloku prilepená z prednej a zadnej strany. Obálka je 6x ryhovaná a knižný blok je k nej prilepený medzi prvou a druhou a medzi piatou a šiestou ryhou. Medzi chrbtom a obálkou má brožúra dutú časť. Oblasť chrbta obálky nie je prilepená k chrbtu knižného bloku, preto sa otvára ľahšie ako klasická brožúra V2 alebo V4. Takisto ako V2 väzba lepená ponúka možnosti zavesenia do obálky bez alebo s klopami.

Obr.: Väzba Otabind. Zdroj: Polygrafické centrum

V3 – väzba mäkká, šitá, „bloková“

Blok je vytlačený zo zložiek alebo jednotlivých listov, ktoré sú znášané za sebou. Brožúra je na chrbte zošitá zo strany drôtom. Pridaná obálka zakryje väzbu a vytvorí chrbát. Dnes je už veľmi málo využívaná. Aplikuje sa napríklad pri skriptách.

Obr.: Mäkká väzba V3. Zdroj: Polygrafické centrum

V4 – väzba mäkká, šitá

Blok je vytlačený zo zložiek alebo listov, ktoré sú poznášané za sebou. Knižné zložky sú zošité niťou klasickou alebo tavnou, následne je chrbát bloku zlepený a takýto knižný blok sa vlepí do obálky. Po prilepení obálky sa produkt oreže z troch strán.

Obr.: Mäkká väzba V4. Zdroj: Polygrafické centrum

Vzhľadom na technológiu je najnáročnejšia na spracovanie, má však vyššiu kvalitu a oproti väzbe V2 je odolnejšia, preto sa používa hlavne pri katalógoch, turistických sprievodcoch a knihách s vyšším rozsahom strán. Pri danej väzbe je tiež možné použiť obálku so záložkami z jednej alebo oboch strán.

Obr.: Mäkká väzba V4. Zdroj: Polygrafické centrum

Medzistupeň medzi mäkkou a tvrdou väzbou

V5 – polotuhá väzba, flexo väzba

Ide o polotuhú väzbu, ktorá je medzistupňom medzi mäkkou a tvrdou väzbou. Knižný blok je znášaný za sebou, jednotlivé zložky sú buď zlepené, alebo zošité niťou. Blok je pred vlepením do dosiek orezaný spredu a zavesený do dosiek ako pri tvrdej väzbe, ale dosky sa vyrábajú z ľahšej lepenky (kartónu), takže sú ohybné ako pri mäkkej väzbe. Po zavesení do dosiek je produkt orezaný v hlave a v nohách aj s doskami. Výhodou tohto druhu knižnej väzby nie sú len nižšie výrobné náklady, ale aj skutočnosť, že kniha je ľahšia ako pri klasickej tvrdej väzbe V8 a je mimoriadne príjemná na dotyk. Ide o veľmi moderný typ väzby, pre svoju praktickosť často využívaný hlavne pri diároch a učebniciach.

Obr.: Polotuhá väzba V5. Zdroj: Polygrafické centrum

Krátky slovník na záver

  • Knižná zložka: poskladané vytlačené hárky papiera.
  • Znášanie zložiek: ukladanie jednotlivých, zvyčajne potlačených hárkov papiera na alebo do seba, v určenom poradí a počte, aby vytvorili celok (napr. knižný blok).
  • Knižný blok: zošité alebo zlepené knižné zložky, olepené prednou a zadnou predsádkou bez dosiek.
  • Skobka: je z drôtu a slúži na spájanie knižných zložiek alebo jednotlivých listov. Vložené zložky v chrbte spája do seba v jeden celok. Zboku skobka preráža zhora nadol všetky listy alebo zložky ležiace na sebe.
  • Ryhovanie: vtlačenie žliabku do papiera, aby sa papier zohol rovnomerne po celej dĺžke a zároveň pri ohybe nepraskala tlačová farba a papier. Používa sa pri papieroch s vyššou gramážou, aby ich bolo možné lepšie ohýbať. Šírku žliabku je možné meniť a môže sa vykonávať samostatne alebo ako súčasť výseku.

Tento článok je prvou časťou seriálu Knihárske spracovanie. Mohlo by vás zaujímať aj:

.