Viete, aký font písma použil v roku 2008 v prezidentskej kampani Barack Obama? Bol to Gotham. Má vyššiu strednú výšku a široké oči, vďaka čomu je veľmi dobre rozpoznateľné a čitateľné. Takáto drobnosť dokázala odlíšiť transparenty Obamu od súperov, keďže meno Obama alebo slogan „Yes We Can“ bolo vidno aj z ostrého pozorovacieho uhla a písmo sa dobre vynímalo na fotkách v médiách, v online i offline priestore. Font je však dôležitý nielen pri mimoriadnych udalostiach. Čo brať do úvahy pri jeho výbere, ak pracujete s textami?

Font ako súčasť dizajn manuálu

Font a typografia sú veľmi dôležitou súčasťou dizajn manuálu – vizuálne dotvárajú identitu firmy a pomáhajú zákazníkovi identifikovať značku. Niektoré fonty môžu zámerne pôsobiť staromódne (napríklad IT firmy s obľubou imitujú fonty jedného z prvých textových editorov T602), iné sú hravé, ďalšie pôsobia na čitateľa seriózne. Treba tiež myslieť na to, že ľudia rozpoznávajú vzory. Ak sa „A“ nepodobá na „A“, tak ho nebudú vedieť prečítať, alebo im to bude spôsobovať ťažkosti. Mnohé logá majú tvar písmen, emblémov, monogramov, ale nie je pravidlom, že rovnaký font musíte používať aj v bežných firemných textoch.

Kde všade plánujete font využívať

Zvážte, v akých krajinách a v akých jazykoch budete font používať. Švédske texty napríklad obsahujú množstvo v našej abecede nepoužívaných ö či å, latinkou písané jazyky Blízkeho východu majú zasa množstvo spojovníkov a apostrofov (napr. Abu ‚l-Wafá). Nemčina obľubuje dlhé slová a v odstavcoch sa takmer každý riadok končí rozdeľovníkom. Váš font by mal poznať aj znaky azbuky alebo pre lokalizovaný web aj znaky arabské, čínske či japonské. Bežne font obsahuje vyše 100 znakov (vrátane matematických). V prípade, ak je font medzinárodný, znakov môžu byť tisíce.

Ďalší významný rozdiel je vo využití fontov v online a v offline prostredí. Niektoré fonty nie sú vhodné pre online prostredie, nakoľko sa v rôznych prehliadačoch nemusia zobrazovať správne alebo kompletne. Značke určite nepridáva na dôveryhodnosti a hodnote, keď na webe alebo na Facebooku nahrádza slovenské „ô“ alebo české „ě“ nejaký nečitateľný znak, napríklad „□“.

V offline komunikácii si dajte pozor na čas potrebný na prečítanie textu. Pri vonkajšej reklame, ako sú billboardy alebo citylighty, majú okoloidúci pár sekúnd na zachytenie reklamného posolstva, zvyčajne stihnú prečítať 5 až 7 slov. Ťažko čitateľný alebo tmavý font na tmavom podklade sú v tomto prípade vyhodené peniaze. V online prostredí všeobecne platí, že ak chcete, aby ľudia rýchlo prečítali text, v jednom riadku by malo byť okolo 100 znakov. Ak nie je rýchlosť čítania prioritou, postačuje v riadku 45 až 72 znakov. Je naivné myslieť si, že ľudia v online čítajú 100 % textu v článku. Bez ohľadu na font výskumy ukazujú, že je to len 60 %. Dôležité informácie preto umiestňujte do prvej tretiny článku a do prvej tretiny vášho webu.

S ohľadom na cieľovú skupinu

Dva z mnohých návodov a odporúčaní pre stanovenie „čitateľnosti“ (readability) sú graf, ktorý vymyslel Edward Fry, alebo Flesch-Kincaid index. Škoda, že sú určené pre anglicky písané texty. Práve čitateľnosť je jedným z rozhodujúcich atribútov pri komunikácii s vašou cieľovou skupinou. Niekomu vyhovujú kratšie vety či odstavce a jednoduchší jazyk. Iným čitateľom zasa sedia dlhšie vety, lebo by ich rušila nedostatočná kontinuita textu. Všeobecne sa odporúča používať viac kratších viet ako dlhších. V dnešnej dobe rýchleho skenovania titulkov článkov a skrolovania po displeji sa vaši potenciálni klienti určite nebudú namáhať ani s lúštením nejakého ozdobného fontu alebo odbornej terminológie. Platí, že pätkové aj bezpätkové písmo je rovnako dobre čitateľné, hoci pätkové sa ľahšie číta deťom a slabozrakým (vysvetlenie je prozaické: pätka je pre oko akýsi záchytný bod, pozostatok linajky).

Štyri pravidlá používania fontov písma

Prvé pravidlo v zmysle vyššie uvedeného znie: Pre text, ktorý chcete nechať vyniknúť, aby ho ľahko prečítala väčšina gramotnej populácie, vyberajte jednoduché fonty. Ozdobné, komplikované, dekoratívne či ornamentálne sú určené pre titulky, medzititulky, nadpisy alebo citácie. Platí, že malé písmená vídavame oveľa častejšie, a preto ich čítame rýchlejšie ako kapitálky. KAPITÁLKY použite vtedy, ak chcete niečo zvýrazniť. Pre dlhšie texty nepoužívajte tieňované fonty, gradienty, farebné 3D fonty ani dvojité linky – to všetko rapídne zhoršuje čitateľnosť.

Druhé pravidlo: Dbajte na rozpoznateľnosť písma. Tá je spojená s jeho anatómiou, najmä so strednou výškou, horným a dolným doťahom a tzv. očami, čiže pevne ohraničeným priestorom vnútri písmen, „bruškom“ (o, b, d, a, e atď.). Napríklad písmo Georgia a Verdana sú fonty vhodné pre digitálne displeje, lebo majú väčšiu strednú výšku ako iné, a sú teda čitateľné aj pod ostrým uhlom alebo na dennom svetle. Zamerajte sa aj na kontrast, ľudia sú zvyknutí čítať čierne písmo na bielom podklade, akékoľvek odchýlky ich môžu od čítania odradiť.

Tretie pravidlo: Použite vhodnú veľkosť písma. Napríklad titulkové písmo má obvykle veľkosť 15 bodov. Pre starších alebo slabozrakých ľudí je v texte vhodnejšie väčšie písmo, teda viac ako 10 bodov, a väčšie medziznakové medzery aj medzery medzi riadkami.

Štvrté pravidlo: Zvážte použitie zarovnaných alebo skákavých číslic. Číslice zarovnané zhora a zdola pomáhajú lepšie čítať horizontálne texty a sú vhodnejšie na etiketách, kde sú číslice zarovnané pod sebou. Naopak, skákavé číslo je lepšie do rozsiahleho hutného textu alebo na web. Platí, že troška ťažšie čitateľný font vedie k väčšej zapamätateľnosti textu, pretože sa čitateľ musí viac sústrediť na text.

Delenie fontov

Bežne čitateľ rozlišuje písmo normálne, tučné, kurzívu a podčiarknuté. Ak si vyberáte font, rozmýšľajte aj nad tým, ako vyzerá v prevedení tučné a kurzíva, a či by nebolo vhodné mať viac verzií, napríklad viac hrúbok tučného písma. Pre vašu firemnú identitu testujte rôzne variácie, farby písma, veľkosti písma, horný aj dolný index, rôzne odtiene sivej na rôznych druhoch papiera. Vybraný font odskúšajte aj na rôznych displejoch a za rôznych svetelných podmienok.

Podľa frekvencie používania môžeme fonty deliť na „bezpečné“ a „nebezpečné“. Bezpečné (tiež „web safe fonts“) sú tie, ktoré sú najviac rozšírené a ľudia sa s nimi stretávajú najčastejšie (vrátane webových stránok): napríklad bezpätkové písma Arial, Impact, Lucida Grande, Tahoma, Verdana a Helvetica a pätkové písma Georgia, Palatino a Times New Roman. Nebezpečné, resp. potenciálne nebezpečné sú tie fonty, pri ktorých sa nedá zaručiť, že sa za každých podmienok v online priestore čitateľovi zobrazia v takej podobe, v akej ste zamýšľali. Môžu byť ťažko čitateľné, je teda lepšie využívať ich skôr ako dizajnový prvok než na čítanie.

Použitie bežne dostupnej a „web safe“ typografie je vhodné aj vtedy, ak texty a tlačoviny dávate spracovať prevažne externým grafickým štúdiám a webdizajnérom. Ak totiž máte špeciálny font, ktorý je vyvinutý alebo zakúpený len pre vašu korporátnu identitu, vždy ho musíte priložiť k dizajn manuálu. To, že v texte sú niektoré písmená „náhradným“ fontom, je jednou z najčastejších a do očí bijúcich grafických chýb. Na internete nájdete stovky príkladov, ako sú takéto nápisy (bez hanby) použité serióznymi inštitúciami.

Kde získať atraktívne fonty

Ak sa rozhodnete, že potrebujete vlastný font alebo taký, ktorý vo vašej branži nikto nepoužíva, obráťte sa na špecializované agentúry alebo dizajnérov. Vytvoria vám celé písmo na zákazku. Platí, že menšie štúdiá alebo jednotlivci majú iné cenové relácie ako veľké a zaneprázdnené ateliéry. Fonty možno tiež zakúpiť v rôznych databankách, napríklad Myfonts.com. Vhodné je vyhnúť sa použitiu viacerých druhov fontov naraz. Ak ich predsa použijete, nechajte si poradiť od grafického dizajnéra.

.