Obálka knihy je to, čo jej potenciálny čitateľ uvidí v kníhkupectve ako prvé. Netreba teda asi prízvukovať, že plní dôležitú komunikačnú a marketingovú funkciu. Ale nie vždy to bolo tak. Vydajte sa s nami na cestu v čase a dozviete sa, ako sa význam obálok s ohľadom na technologický pokrok a schopnosť zabezpečiť masovú tlač menil v priebehu stredoveku a priemyselnej revolúcie až po súčasnosť.
Začalo to kožou a látkou
Výroba kníh v stredoveku rozhodne nebola masovou záležitosťou. Čítať a písať vedelo veľmi málo ľudí, vzdelanosť bola až do 11. storočia takmer výhradne sústredená v kláštoroch. Nosičmi kultúrnych a náboženských posolstiev určených pre pospolitý ľud teda boli najmä ústne podanie a obrázky. Tie zdobili steny kostolov a chrámov, ale aj stránky kníh (typický príklad sú obrázkové Biblie).
Na rozdiel od dnešného knižného priemyslu chrliaceho milióny výtlačkov denne sa na výrobe každej jednej knihy podieľali remeselníci rôzneho zamerania. Výrobný proces bol oproti modernému presne opačný. Pergamenár najskôr spracoval zvieraciu kožu na pergamen, papiernik musel ručne vyrobiť listy papiera (papier bol v Európe dostupný až od 12. storočia). Knihár potom zväzoval hárky pergamenu alebo papiera hrubými niťami a tieto hárky následne priväzoval na kožené remienky. Napokon vyrobil obálku a až takúto hotovú nepopísanú knihu následne dostali do rúk skriptori, ktorí ručne písali text, a iluminátori, ktorí sa starali o zdobenie.
Základ obálky tvorili drevené dosky, vďaka ktorým bola kniha pevná a odolná voči poškodeniu, zároveň však pridali aj na hmotnosti. Dosky knihár obalil kožou alebo luxusnou látkou, ako hodváb či zamat. Obálku dozdobili ďalší remeselníci, a to buď vzácnymi kovmi (zlatenie), alebo drahými kameňmi. Obálky najvýznamnejších kníh boli potom zdobené reliéfmi vytepanými do zlata.
Možno ste si všimli, že na obálkach takýchto stredovekých kníh nenájdete žiadne ilustrácie ani texty. Obálky mali totiž odlišnú funkciu – prvou bola ochrana samotnej knihy, druhá bola estetická. Bohaté zdobenie vyjadrovalo hodnotnosť obsahu i autoritu knihy, ale tiež spoločenské a ekonomické postavenie majiteľa. Keď si totiž predstavíte počet remeselníkov a čas potrebný na výrobu takýchto kníh, zistíte, že vôbec nešlo o lacnú záležitosť. Kníh bolo v porovnaní s dneškom poskromne a nepotrebovali si navzájom konkurovať v predajnosti. Knižné obálky tým pádom nemuseli slúžiť ako marketingový nástroj.
Zmena prišla až po 400 rokoch
Možno vás to prekvapí, ale k zásadnej zmene knižných obálok prišlo až takmer 400 rokov po vynáleze kníhtlače, v období priemyselnej revolúcie. V 20. rokoch 19. storočia sa zjednodušila produkcia papiera a zaviedla technológia strojového viazania kníh. Náklady na výrobu jedného výtlačku sa vďaka masovej produkcii znížili na zlomok pôvodnej ceny a knižný priemysel zažíval nevídaný rozmach.
Zároveň narastal tlak na ďalšie znižovanie výrobných nákladov a práve to bol zlomový moment, kedy knihári začali vyrábať obálky z lacnejších materiálov. Kožu, pravé zlato či kamene postupne nahradzovala látka či papier (lepenka).
Knihárske remeslo však malo pri výrobe obálok stále pevné miesto. Na vytváranie motívov na obálkach sa používala razba či dokonca vyšívanie, objavili sa aj rôzne typy dekoratívnych väzieb. Výhodou nových materiálov bola tiež možnosť potlače.
Na trh začalo pribúdať nepreberné množstvo kníh. Autori a vydavatelia sa snažili zvýšiť predaje práve tých svojich a knižné obálky začali nadobúdať aj komunikačnú a marketingovú funkciu. Ich úlohou už nebolo len knihu chrániť, ale po novom aj poskytnúť potenciálnemu čitateľovi informácie o obsahu knihy a dostatočne ju odlíšiť od konkurencie.
Rovnako ako obalový dizajn sa rozvíjal aj dizajn knižných obálok, na ktorý začali mať veľký vplyv umelecké smery Arts and Crafts a Art Nouveau (secesia). Možno vás to prekvapí, ale prvé moderné knižné obálky sa objavili v 20. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. Ich priekopníkmi boli Alexander Rodchenko a Eľ Lisickij, predstavitelia sovietskej avantgardy a konštruktivizmu. Nemenej významným priekopníkom bol Aubrey Beardsley, britský ilustrátor a dizajnér, ktorý bol zároveň najkontroverznejším secesným umelcom.
Dobre spracovaná obálka predáva
Po 2. svetovej vojne knižný priemysel ďalej rástol, čo ešte viac posilnilo potrebu zaujať eventuálneho čitateľa, ktorý sa v regáloch kníhkupectiev brodí stovkami či dokonca tisíckami titulov. Dôležitosť komunikačnej funkcie ukazuje aj dizajnér knižných obálok Derek Murphy. Jeho krátka štúdia s 10 autormi dokázala, že zmena knižnej obálky dokáže zdvojnásobiť počet predaných výtlačkov.
Na výrobu obálok väčšiny súčasných kníh sa používa papier a lepenka. Predstavujú totiž dobrý kompromis medzi výrobnými nákladmi a odolnosťou, vďaka ktorej chránia obsah knihy. Poskytujú tiež veľké možnosti prispôsobenia, či už pomocou potlače, alebo iných polygrafických techník.
Najpoužívanejšie typy obálok sú:
Mäkká obálka (paperback) – Je tenká, ohybná a ľahká. Kniha sa vďaka nej jednoducho prenáša, tenký papier však má nízku odolnosť. Používa sa na knihy vydávané vo veľkých nákladoch, keďže dokáže cenu výtlačku zredukovať na minimum.
Tvrdá obálka s potlačou (hardcover casewrap) – Je vyrobená z pevnej lepenky, ktorá chráni knihu pred poškodením a opotrebovaním. Lepenka je obalená papierom, na ktorom je vyhotovená potlač. Tvrdá obálka je vhodná napr. na odbornú literatúru, kuchárske knihy, príručky a pod. Jednoducho na knihy, ku ktorým sa bude čitateľ opakovane vracať, prípadne je pri nich vyžadovaná zvýšená odolnosť (sem patria aj knihy pre deti). Samozrejme, náklady na jej výrobu sú vyššie než pri paperbacku.
Tvrdá obálka s prebalom (dust jacket) – Tvrdá obálka je v tomto prípade zabalená do ilustrovaného prebalu (dust jacket). Na samotnej obálke potom nájdete len základné informácie, ako názov diela či meno autora. Prebal pôvodne vznikol kvôli problematickému potláčaniu tvrdých obálok, knihári mu však zostali verní, pretože zvyšuje odolnosť knihy pred vonkajším prostredím. Záložka prebalu zahnutá dovnútra knihy navyše dáva čitateľovi možnosť rýchlo sa oboznámiť s biografiou autora či ďalšími informáciami, ktoré by ho mohli presvedčiť, aby si knihu zakúpil.
Nezabúdajte na online svet
Moderné polygrafické techniky ako lakovanie, laminácia či razba dali dizajnérom knižných obálok dosiaľ nevídanú slobodu. No ak patríte medzi autorov alebo vydavateľov, nemali by ste ignorovať ani trend predaja elektronických kníh a audiokníh. Dôraz na marketingovú funkciu obálok je pri týchto produktoch ešte vyšší, pretože sa nedostávajú na poličky kníhkupectiev, kde by si ich zákazníci mohli naživo obzrieť a prelistovať. Na stránkach e-shopov sa teda môžu stratiť v záplave tisícok ďalších titulov ešte rýchlejšie. Obzvlášť to platí, ak vezmeme do úvahy, že pozornosť návštevníka dokáže internetová stránka udržať len cca 8 sekúnd.