Bookerova cena (kedysi známa ako Man Bookerova) je najprestížnejšie literárne ocenenie pre autorov literárnej prózy v anglickom jazyku. Udeľuje sa od roku 1969 a významom by sme ju mohli prirovnať k filmovým Oscarom. V článku vám prezradíme, kto sa o ňu môže uchádzať a kto nie, aká je odmena pre autora, a čo má toto ocenenie spoločné s otroctvom v britských kolóniách.
Bookerova cena a otroctvo v britských kolóniách
S nápadom udeľovať knižné ocenenia prišli v roku 1968 publicisti Tom Maschler a Graham C. Greene. Úlohy štedrého sponzora sa chopil Jock Campbell, riaditeľ firmy Booker McConnell Ltd.
Ako to však súvisí s otroctvom? Práve firma Booker McConnell, ktorá predtým pôsobila v Britskej Guyane (kolónia britského impéria, v súčasnosti nezávislý štát Guyana), využívala masívne vykorisťovanie miestnych robotníkov dlhé roky po oficiálnom zákaze otroctva. Jock Campbell cítil určitú zodpovednosť za neslávnu minulosť firmy. Aj tá bola podnetom na rozhodnutie založiť cenu, o ktorú sa budú môcť uchádzať spisovatelia nielen zo samotnej Veľkej Británie, ale zo všetkých krajín Commonwealthu (t. j. združenia 54 krajín, ktoré sú bývalým teritóriom Britského impéria). Ďalším podnetom bol Campbellov záujem o literatúru a investície do nej. Vo firme založil samostatnú divíziu venovanú tomuto odvetviu, pre ktorú od Iana Flemminga, autora kníh o Jamesovi Bondovi, zakúpil autorské práva na ne. Flemming bol jeho osobným priateľom, Campbell však nakupoval aj práva na diela ďalších populárnych spisovateľov, ako napr. Agatha Christie, Harold Pinter či Georgette Heyer.
Zakladatelia Bookerovej ceny sa inšpirovali knižnými oceneniami Le Prix Goncourt (Goncourtova cena) určenými pre francúzskych spisovateľov. Napriek tomu, že finančná odmena pre víťaza tejto ceny bola iba symbolická, zakladatelia Bookerovej ceny si všimli, že Le Prix Goncourt medzi verejnosťou podnecovala záujem o súčasnú literatúru.
Rôzne názvy, rovnaké ocenenie
Prvú Man Bookerovu cenu získal v r. 1969 román P. H. Newbyho s názvom Something to Answer For. Vtedy sa ešte ocenenie odovzdávalo pod názvom Booker Prize for Fiction.
V r. 2002 však firma Booker zastavila financovanie ocenení. Bola teda založená nadácia Booker Prize Foundation, ktorá sa o financovanie ceny starala. Nadácii sa podarilo získať sponzora – investičnú skupinu Man Group. Ocenenie teda bolo premenované na The Man Booker Prize (Man Bookerova cena). Man Group sponzorovala cenu do r. 2019, kedy sponzorstvo ukončila. Novým sponzorom sa stala nadácia Crankstart sira Michaela Moritza a jeho manželky Harriet Heyman. Ocenenie sa vrátilo k svojmu pôvodnému názvu The Booker Prize, teda Bookerova cena. Tento názov sa používa dodnes.
Aj pre medzinárodné knihy
Bookerove ceny sú v súčasnosti dve. Bookerova cena (The Booker Prize) je udeľovaná každoročne pre román napísaný v angličtine bez ohľadu na národnosť autora (okrem autorov z USA – pozri koniec článku). Román však musí byť vydaný v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku registrovaným vydavateľstvom, a to v období od 1. októbra predchádzajúceho roku do 30. septembra roku, v ktorom sa cena udeľuje. Knihy vydané formou self-publishingu sa zúčastniť nemôžu.
Druhou je Medzinárodná Bookerova cena (The International Booker Prize). O ňu sa môžu uchádzať autori románov, ale aj kratších foriem beletrie z celého sveta. Kniha však musí byť preložená do angličtiny a vydaná v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku registrovaným vydavateľstvom. Musí byť zároveň vydaná v období od 1. mája predchádzajúceho roka do 30. apríla roka, v ktorom sa cena udeľuje.
Obe ocenenia sú udeľované každý rok. Víťazov Bookerových cien vyberá porota, ktorá sa skladá z literárnych kritikov, spisovateľov, akademikov či verejne známych osobností. Jej zloženie sa mení každý rok a určuje ho poradný výbor (The Booker Prize Foundation Advisory Committee). Proces výberu víťaza prebieha, podobne ako pri iných oceneniach, v troch krokoch. Prvým je tzv. longlist, čo je výber väčšieho počtu knižných titulov (napr. v r. 2021 i 2020 ich bolo 13). Z neho následne porota vyberie cca polovicu do tzv. shortlistu (napr. v r. 2021 ich je v shortliste 6). Zo shortlistu následne porota vyberie víťaza.
Knihy môžu do súťaže nominovať vydavateľstvá. Ak sa v predchádzajúcich rokoch žiadna z ich kníh neumiestnila v longliste, môžu nominovať jeden titul. Vydavateľstvá, ktorých tituly sa v longliste za posledných 5 rokov umiestnili, môžu nominovať dve alebo viac kníh. Spisovatelia, ktorí sú víťazmi predchádzajúcich ročníkov, majú takisto právo nominovať svoje nové diela.
Odmena pre víťaza Bookerovej ceny je 50 000 libier, pre autorov, ktorí sa dostanú na shortlist, je to 2 500 libier. Odmena pre víťazné dielo Medzinárodnej Bookerovej ceny je 50 000 libier, delí sa však rovným dielom medzi autora a prekladateľa. Tituly, ktoré sa dostanú na shortlist, sú odmenené sumou 2 000 libier, aj tá sa však delí rovnakým spôsobom ako odmena pre víťaza.
Hoci finančné odmeny možno nie sú také veľké, ako by ste čakali, víťazom prinesú veľké množstvo publicity, ktorá zvýši predaje ich kníh, často aj desať- a viacnásobne.
Kto vyhrá tento rok?
V roku 2020 vyhral Bookerovu cenu škótsko-americký spisovateľ a módny návrhár Douglas Stuart so svojím knižným debutom Shuggie Bain. Pri jeho písaní sa inšpiroval problémami, s ktorými bojoval počas svojho neľahkého detstva v postindustriálnom Glasgowe. Medzinárodná Bookerova cena skončila v rukách Marieke Lucas Rijneveldovej za knihu The Discomfort of Evening.
Knižné diela v shortliste na Medzinárodnú Bookerovu cenu 2021:
At Night All Blood Is Black – Román od francúzskeho spisovateľa Davida Diopa o nerozlučnom priateľstve dvoch Senegalčanov bojujúcich v 1. svetovej vojne pod francúzskou vlajkou. Smrť jedného z nich však zasiahne toho druhého natoľko, že sa uňho začnú prejavovať známky šialenstva, ktoré okrem nepriateľa vystrašia aj jeho spolubojovníkov.
The Dangers of Smoking in Bed – Zbierka hororových poviedok od argentínskej spisovateľky Mariany Enríquez inšpirovaná častými spoločenskými problémami, ako chudoba, násilie na ženách či prostitúcia. Unikátnymi ich však robia prvky miestnej argentínskej kultúry a tiež spomienky na diktátorský režim.
We Cease to Understand the World – Román od čilského spisovateľa Benjamína Labatuta, ktorý je fikciou, no odohráva sa na pozadí skutočných udalostí so skutočnými ľuďmi. Stretnete v ňom známych (ako Albert Einstein, Alan Turing, Hermann Göring), ale aj menej známych vedcov (ako Johann Jacob Diesbach, Johann Dippel či Fritz Haber). Román sa zaoberá nielen pozitívnymi, ale aj neslávne známymi úspechmi postáv v prostredí chémie, fyziky, kvantovej mechaniky či svetových vojen.
The Employees – Science fiction román zasadený do prostredia kozmickej lode v 22. storočí. Autorka, dánska spisovateľka Olga Ravn, v ňom nešetrí satirou na moderné korporátne prostredie. Zároveň sa však zamýšľa nad ľudskými emóciami a podstatou samotnej ľudskosti.
In Memory of Memory – Táto kniha by mohla byť románom, esejou, memoárom či pokojne aj cestopisom. Ruská spisovateľka Maria Stepanova v nej kombinuje viacero žánrov, pričom používa staré fotografie, pohľadnice a útržky z listov, aby vyrozprávala príbeh svojej rodiny židovského pôvodu. Dej zahŕňa celé storočie, od cárskeho Ruska cez Sovietsky zväz až po Rusko 90. rokov 20. storočia.
The War of the Poor – Kniha približuje udalosti z Európy 15. storočia, teda z obdobia protestantských reforiem. Opisuje vzburu najchudobnejších ľudí v tzv. Nemeckej roľníckej vojne a osobu Thomasa Müntzera, ktorý bol jej ideovým vodcom a zároveň zástancom radikálnych cirkevných reforiem vrátane odluky cirkvi od štátu. Autorom je francúzsky spisovateľ Éric Vuillard.
Medzinárodnú Bookerovu cenu napokon získala kniha At Night All Blood Is Black. Autor David Diop sa o výhru podelí s prekladateľkou Annou Moschovakisovou.
Na záver alebo Zopár zaujímavostí z prostredia Bookerovej ceny:
- Porotcovia Bookerovej ceny každoročne vyberajú víťaza z cca 130 kníh.
- Knihy vydané v r. 1970 na ocenenie nemohli byť nominované kvôli zmene pravidiel a chybe v nich. Pre tieto knihy sa teda ako náhrada v r. 2010 udeľovalo ocenenie pod názvom „Lost Man Booker Prize“.
- John Berger, víťaz ceny v r. 1972, daroval polovicu finančnej odmeny (ktorá bola vo výške 5 000 libier) hnutiu Britských čiernych panterov, ktoré bojovalo proti útlaku černochov. Tento skutok bol v silnom kontraste s pôvodom Bookerovej ceny, ktorej prvým sponzorom bola firma Booker McConnell Ltd. profitujúca z otrockej práce v britských kolóniách.
- Kniha The Beggar Maid od kanadskej spisovateľky Alice Munro bola jedinou zbierkou poviedok, ktorá sa dostala na shortlist ocenenia. Stalo sa tak v r. 1980. Literárne diela kratšie než romány totiž môžu byť nominované iba na Medzinárodnú Bookerovu cenu.
- V r. 1992 vybrali porotcovia až dve víťazné diela – The English Patient od Michaela Ondaatje a Sacred Hunger od Barryho Unswortha. Na základe tejto situácie bolo v r. 1993 zavedené pravidlo, že porotcovia môžu vybrať iba jedného víťaza.
- Longlisty Bookerovej ceny sa začali zverejňovať až v r. 2001 po kritike neobjektivity porotcov.
- Od r. 2018 sú z nominácie na ocenenie vylúčení spisovatelia z USA z dôvodu zachovania rozmanitosti nominovaných titulov.
- V r. 2019 porotcovia porušili pravidlo z r. 1993 a ocenenie odovzdali opäť dvom dielam – britskej spisovateľke Bernardine Evaristo za román Girl, Woman, Other a kanadskej spisovateľke Margaret Atwood za román The Testaments.
Mohlo by vás zaujímať aj:
- Prestížne knižné ocenenia, časť 2: Hugo Awards
- Prestížne knižné ocenenia, časť 3: Nobelova cena za literatúru
Zdroj titul. obr.: flickr.com/photos/themanbookerprizes