Pre mnohých podnikateľov je finančná analýza niečo ako nočná mora. Oveľa viac času sú ochotní tráviť riešením prevádzkových (napr. výrobných) problémov, vzťahmi so zákazníkmi alebo dodávateľmi. A čísla vnímajú ako určité nutné zlo, ktorému venujú pozornosť až vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. A aj v takom prípade pristupujú skôr k intuitívnym než sofistikovaným analytickým riešeniam. Pokúsime sa však ukázať, že finančná analýza má zmysel a práca s údajmi môže byť pre podnikateľa, naopak, veľmi prínosná.

Finančné údaje v živote podnikateľa

Hlavným zdrojom finančných údajov je účtovníctvo podnikateľa. V prípade obchodných spoločností, ku ktorým sa radí aj s.r.o., ide o tzv. podvojné účtovníctvo. Tento pojem znamená, že každá finančná čiastka sa v účtovníctve eviduje na dvoch miestach – účtoch. Deje sa tak preto, že každý takýto finančný pohyb je možné zaradiť do niektorej zo štyroch kategórií – aktíva, pasíva, náklady a výnosy. A zároveň je tento spôsob účtovania určitou poistkou proti vzniku chybných účtovných zápisov. Jednoducho preto, že peňažná suma na jednej strane účtov musí byť vyvážená rovnako veľkou sumou na strane druhej. Aj preto je niekedy podvojné účtovníctvo symbolizované prostredníctvom rovnoramenných váh (ktoré sú v rovnováhe iba vtedy, keď sú misky na obidvoch ramenách vyvážené).

Súhrnom všetkých údajov z účtovníctva sa môže podnikateľ o svojom podniku dozvedieť veľmi veľa užitočných informácií. A to zďaleka nielen o tom, či podnikal so ziskom alebo stratou. Po ukončení roka sa z účtovných údajov zostavujú účtovné výkazy – súvaha a výkaz ziskov a strát –, ktoré dopĺňa textová časť v podobe poznámok. Už samotné údaje zo súvahy a výkazu ziskov a strát umožňujú zistiť o podniku veľa zaujímavého. Napríklad, či má nejakých zamestnancov (ak vykazuje mzdové náklady), alebo akým činnostiam sa venuje (ak je to napr. obchodná činnosť, tak podstatnú časť tržieb budú tvoriť tržby za predaný tovar). A keďže tieto údaje sú verejne dostupné (napr. v registri účtovných závierok), je vďaka nim možné dozvedieť sa mnohé aj o obchodných partneroch, prípadne konkurentoch.

Register účtovných závierok – https://www.registeruz.sk/

Podstata finančnej analýzy

Avšak samotným pohľadom na čísla prezentované v súvahe či výkaze ziskov a strát sa finančná analýza zďaleka nekončí. Jej hlavným zameraním je skúmanie vzťahov medzi jednotlivými číslami. Deje sa tak napr. prostredníctvom vyčíslenia rôznych finančných ukazovateľov. Takýmto spôsobom sa podnikateľ môže dozvedieť o silných a slabých stránkach svojho podniku. Identifikácia silných stránok je dobrá preto, že pomáha podnikateľovi zistiť, v čom spočíva jeho konkurenčná výhoda. Ak má napríklad omnoho viac peňažných prostriedkov než konkurencia, môže zvyšovať svoju ziskovosť tým, že bude predčasne uhrádzať záväzky voči dodávateľom a získavať za to zľavu v podobe tzv. skonta. A naopak, odhaľovanie slabých miest umožňuje upriamovať pozornosť podnikateľa na kritické miesta, ktoré môžu v blízkej či vzdialenej budúcnosti spôsobovať vážne komplikácie pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti.

Navyše, pri analýze vlastného podniku podnikateľ nepracuje iba s globálnymi číslami, ktoré je možné nájsť v účtovných výkazoch. Naopak, použitím rôznych dodatočných údajov (z tzv. analytickej evidencie) je možné získať ešte omnoho detailnejšie a presnejšie informácie zamerané dokonca na jednotlivé vnútropodnikové útvary alebo zákaznícke segmenty. Podnikateľ vie potom hodnotiť a lepšie riadiť konkrétnych obchodníkov. Alebo sa zameriavať na skupiny zákazníkov, ktorí mu prinášajú najväčšie benefity.

Príklady na využitie informácií z finančnej analýzy

Okrem výpočtu ukazovateľov sa skúma aj ich vývoj v čase a v priestore. Vývoj v čase znamená, že sa skúma trend vývoja – či je v súlade so želaným vývojom. Napríklad, ak rentabilita (ziskovosť) tržieb v čase rastie, znamená to, že podnik dokáže vygenerovať čím ďalej, tým viac centov zisku z jedného eura tržieb. Čo je vo firme spravidla žiadaný vývoj.

Pri vývoji v priestore sa porovnávajú hodnoty ukazovateľov s okolitými podnikmi. Vďaka tomu je možné zhodnotiť, ako je na tom podnik v porovnaní napr. s konkurenciou. Ak má analyzovaný podnik obrat aktív, povedzme, 2,4, znamená to, že z jedného eura aktív dokáže vyprodukovať 2,4 eur tržieb. Ak konkurenčné podniky dosahujú hodnotu tohto ukazovateľa od 5 do 6 (čiže omnoho vyššie hodnoty), je možné skonštatovať, že analyzovaný podnik má majetok, ktorý nedokáže efektívne využiť. Alebo má všeobecne príliš veľa majetku. Tak či onak, pre podnikateľa je to cenná informácia, pretože upriamuje jeho pozornosť na potenciálne slabé miesto.

Porovnanie s okolím sa dá uskutočniť tak, že si vypočítame ukazovatele za okolité podniky zo zverejnených účtovných závierok. Alebo sa spoľahneme na zdroje, ktoré tieto ukazovatele vyčísľujú a zverejňujú (napr. finstat.sk).

Pre výrobný podnik môže byť ďalším zaujímavým ukazovateľom doba obratu zásob. Ten udáva, koľko dní v priemere uplynie, kým sa z nakúpených zásob (materiálu) stanú produkty, ktoré boli predané zákazníkom. Príliš dlhá doba obratu zásob (napr. 100 dní) spôsobuje, že podnik musí mať veľa financií viazaných v zásobách. Skracovanie doby obratu zásob (napr. o polovicu) sa pozitívne prejaví na finančnej stránke firmy, pretože ak napr. doteraz mala priemerný stav zásob na úrovni 50 000 eur a vďaka lepšej organizácii práce sa tento stav zníži na 27 000 eur, „uvoľnia“ sa jej dodatočné prostriedky vo výške 23 000 eur, ktoré boli doteraz „viazané“ v zásobách. A tieto financie môže využiť na iné aktivity, ktoré zvýšia jej produkčnú schopnosť.

Skupiny finančných ukazovateľov

Vyššie sme spomenuli iba niekoľko vybraných finančných ukazovateľov. Je ich však pomerne veľké množstvo a podľa svojho charakteru sa delia do týchto základných skupín – ukazovatele likvidity, aktivity, rentability, zadlženosti a trhovej hodnoty. Tieto skupiny finančných ukazovateľov budú predmetom samostatného článku.

.