Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je každý rok netrpezlivo očakávaná udalosť. Ide nielen o výber autora či autorky a diela, ale aj o reflexiu širších súvislostí a spoločensko-historického diskurzu. Nie je teda prekvapujúce, že minulý rok získala cenu žena a tento rok africký spisovateľ, ktorý píše o migrantoch a strete kultúr. Udeľuje sa už od začiatku minulého storočia, preto niet divu, že história tohto prestížneho ocenenia je bohatá na informácie aj zaujímavosti.
Od dynamitu až k literatúre
Nobelova cena za literatúru je jednou z piatich Nobelových cien. Je udeľovaná autorovi z ľubovoľnej krajiny, a to podľa poslednej vôle Alfreda Nobela, v ktorej je uvedené: „za najvýznamnejšie literárne dielo v ideálnom smere“. Udeľuje sa od roku 1901. Doteraz Nobelovu cenu obdržalo 947 laureátov a 28 organizácií. 89 z nich sú laureátmi ceny za ekonómiu, ktorá vlastne nie je Nobelovou cenou, ale o tom sa dočítate nižšie.
Alfred Nobel bol vynálezca dynamitu. Tento vynález a patent mu vyniesol rozprávkové bohatstvo. Dňa 27. novembra 1895 podpísal svoju poslednú vôľu, v ktorej venoval veľkú časť svojho majetku do fondu, z ktorého sa mali vyplácať ceny. Držitelia Nobelovej ceny dostanú pamätnú medailu, diplom a finančnú odmenu, ktorá je pre rok 2021 stanovená na 10 miliónov švédskych korún (cca 983-tisíc eur).
Medaily majú na lícovej strane portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube medaily je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes, teda po slovensky Vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením. Ide o citát z Vergíliovej Eneidy. Medaily sú ručne vyrábané z 18-karátového recyklovaného zlata. Rovnako unikátny je diplom, ktorý je výsledkom práce švédskych a nórskych umelcov a kaligrafov.
Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nemožno udeliť in memoriam, s výnimkou situácie, ak držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním ceny. Len málo jednotlivcov a organizácií bolo ocenených viac ako raz, ale môže sa tak stať. Príkladom je Marie Curie-Skłodowská, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku (1903) aj Nobelovu cenu za chémiu (1911).
V súvislosti s Nobelovou cenou za literatúru možno tvrdiť, že odráža globálne genderové, kultúrne, spoločenské, ale aj spoločensko-politické a historické témy. Svojím spôsobom tak upozorňuje na dlho prehliadané problémy, útlak, genocídu či – v prípade aktuálneho laureáta – na migráciu. Skrz autorov a ich tvorbu otvára širšiu spoločenskú diskusiu. Je škoda, že sa cene a dielam laureátov venuje tak málo priestoru.
18-členná porota a viac ako rok trvajúci výber
Porotou, ktorá vyberá a vyhlasuje laureátov, je Švédska kráľovská akadémia, ktorá má 18 členov. Na ocenenie možno prihlásiť len osobu, nie spoločnosť, pričom nominovať môžu iba členovia Švédskej akadémie a iných akadémií, inštitúcií a spoločností, ktoré zastávajú podobnú funkciu – patria sem profesori literatúry a lingvistiky na univerzitách a vysokých školách, predošlí laureáti Nobelovej ceny za literatúru, prezidenti spoločností autorov, ktorí sú reprezentantmi literárnej tvorby v ich príslušných krajinách. Nikto nemôže nominovať sám seba.
Nobelov výbor pre literatúru zasiela nominačné formuláre spomínaným jednotlivcom a organizáciám už v septembri, teda celý kalendárny rok vopred. Následne prebieha predvýber kandidátov, potom užší výber, čítanie tvorby. Napokon opäť v septembri zasadne komisia, ktorá určí laureáta/laureátov. V októbri prebieha samotné fyzické udeľovanie ceny. To sa, pochopiteľne, minulý a ani tento rok nedialo formou slávnostného ceremoniálu, keďže stále platia protipandemické opatrenia. Nominácia a hlasovanie výboru je tajné na 50 rokov. Porota ku každému ocenenému vždy zverejní aj krátke zdôvodnenie, prečo cenu za literatúru obdržal.
Ak porota dospeje k záveru, že „nebola ctená vôľa Alfreda Nobela“, môže zrušiť rozhodnutie o udelení ceny až tri roky spätne. Paradoxne, Nobelova cena bola udelená napríklad vynálezcom lobotómie, DDT, chemických zbraní, či v roku 1945 za štiepnu jadrovú reakciu, a cena im nebola odobraná. Dodajme, že Alfred Nobel vo svojom závete napísal, že z jeho pozostalosti majú každoročne udeliť cenu za vynikajúce činy v piatich oblastiach:
- Nobelova cena za fyziku – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
- Nobelova cena za chémiu – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
- Nobelova cena za fyziológiu alebo lekárstvo – udeľovaná inštitútom Karolinska
- Nobelova cena za literatúru – udeľovaná Švédskou akadémiou
- Nobelova cena za mier – udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu
Cena Švédskej národnej banky
V roku 1968 založila Sveriges Riksbank (Švédska centrálna banka) nové ocenenie nazvané Cena Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale keďže sa o nej Nobel nezmienil vo svojej poslednej vôli, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. Napriek tomu sa táto cena udeľuje spoločne s ostatnými, no nie je de facto Nobelovou cenou. V roku 1968 bolo zároveň dohodnuté, že už žiadne iné ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ nevzniknú. Nobelova cena je absolútne najprestížnejšie ocenenie, ktoré môže človek v živote získať, a mnoho iných cien sa na tomto fakte snaží „priživiť“ konštatovaním, že ide „akoby o Nobelovu cenu v danej oblasti“.
Kto je Abdulrazak Gurnah?
Tento rok získal Nobelovu cenu za literatúru 72-ročný tanzánsky spisovateľ Abdulrazak Gurnah. Rodák zo Zanzibaru dostal prestížnu cenu za „jeho nekompromisný a súcitný prienik do účinkov kolonializmu a osudu utečenca v priepasti medzi kultúrami a kontinentmi“. Tak znie oficiálne zdôvodnenie poroty. Nobelovu cenu za literatúru získal Gurnah ako prvý černošský spisovateľ z Afriky od roku 1994. Vtedy sa laureátom stal nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka.
Materinským jazykom Gurnaha je swahilčina. Prišiel do Veľkej Británie ako utečenec koncom 60. rokov minulého storočia. Práve skúsenosti utečencov silno ovplyvnili jeho literárnu tvorbu, v ktorej opisuje strety kultúr a koloniálnu minulosť. Jeho romány sú plné autobiografických prvkov. Gurnah dnes vyučuje anglickú literatúru a píše aj o autoroch, ktorí spracúvajú témy migrantov a kolonializmus. V exile začal písať po anglicky už ako 21-ročný. V Británii upútal pozornosť najmä svojou štvrtou knihou Paradise (Raj), ktorá sa v roku 1994 dostala aj medzi nominácie Bookerovej ceny. Jeho zatiaľ posledným, desiatym románom je titul Afterlives (Posmrtné životy), ktorý sa opäť odohráva v Afrike po roku 1919. Gurnahove diela doteraz neboli preložené do slovenčiny.
Neudelenie Nobelovej ceny za literatúru
Jednoduchá matematika hovorí, že od roku 1901, v ktorom dostal Nobelovu cenu za literatúru Sully Prudhomme z Francúzska, bolo dodnes udelených 120 cien. Nie je to tak. V roku 1914 nebola cena udelená a finančná časť ceny bola vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru. To isté sa udialo v roku 1918. Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien a z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za literatúru v rokoch 1935, 1941, 1942 a 1943. Netreba mať encyklopedické znalosti historických dôvodov, prečo nebol nikto nominovaný. Odohrávali sa I. a II. svetová vojna. Prečo je tam ale rok 1935? Vysvetlenie je prozaické. Počas výberového procesu v tomto roku sa nórsky Nobelov výbor rozhodol, že žiadna z nominácií nespĺňa kritériá uvedené v testamente Alfreda Nobela.
Nobelova cena za literatúru nebola udelená ani v roku 2018, a to vďaka tomu, že z poroty Švédskej kráľovskej akadémie odišlo niekoľko členov. Dôvodom boli personálne nezhody. Avšak hneď v roku 2019 boli ocenení dvaja autori: cenu za rok 2018 získala poľská autorka Olga Tokarczuk a za rok 2019 rakúsky spisovateľ Peter Handke. Knihy oboch autorov vyšli aj v slovenskom preklade, uveďme aspoň Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď (Tokarczuk) a Krátky list na dlhú rozlúčku (Handke).
Laureáti Nobelovej ceny za literatúru
Nečakaná udalosť sa stala v roku 1964, kedy dostal cenu „za prácu, ktorá je myšlienkovo bohatá a plná ducha slobody a hľadania pravdy, má na náš vek ďalekosiahly vplyv“ francúzsky spisovateľ Jean-Paul Sartre, autor kníh ako Hnus a Múr. Ten ale odmietol cenu prevziať. Zvláštnym prípadom je Boris Pasternak, ktorý síce Nobelovu cenu za literatúru v roku 1958 prijal, no prisluhovači komunistického režimu v bývalom Sovietskom zväze ho prinútili, aby ju následne odmietol.
Jeden z faktov, ktorý je v súvislosti s Nobelovou cenou opakovane medializovaný, je to, že z celkových 947 laureátov je len 48 žien. Pritom 16 žien dostalo Nobelovu cenu za mier a 14 práve za literatúru. Médiá poukazujú na to, že vo vedeckých odboroch je zastúpenie žien stále minoritné.
V zmysle pravidiel môže byť Nobelova cena rozdelená najviac medzi 3 osoby. V rámci cien za literatúru si finančnú odmenu v roku 1904 podelili Frédéric Mistral a José Echegaray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachs a v roku 1974 Eyvind Johnson a Harry Martinson.
Zaujímavosti spojené s Nobelovou cenou za literatúru
- Sartre bol prvý, ktorý Nobelovu cenu odmietol. Druhým bol Lê Đức Thọ, ktorý získal Nobelovu cenu mieru za rok 1973 spoločne s americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom. Ceny im boli udelené za dohodnutie mierovej dohody vo Vietname.
- Mnohí ľudia sú presvedčení, že aj Winston Churchill získal Nobelovu cenu za mier, ale v skutočnosti mu bola udelená Nobelova cena za literatúru, a to v roku 1953.
- Najmladším laureátom je Rudyard Kipling, autor Knihy džunglí, ktorý mal v čase udelenia ceny 41 rokov. Cenu dostal v roku 1907.
Tento článok je treťou časťou seriálu Prestížne knižné ocenenia. Mohlo by vás zaujímať aj:
Dlhoročný šéfredaktor odborného printového magazínu IN STORE Slovakia. Špecializuje sa na retailovú antropológiu, nákupné správanie, poskytuje konzultácie v oblasti retailu. Vášnivo rád číta a spravuje portál venovaný knihám a filmom movieorbook.eu.