Názory fanúšikov na knihu Duna sa často rozchádzajú. Nikto jej však nemôže uprieť, že redefinovala žáner sci-fi a stala sa kultovým dielom. Prečítajte si, čomu za to autor Frank Herbert vďačí, aká bola jeho cesta z redakcie novín na výslnie svetovej literatúry, ako aj o samotnej Dune, ktorú kanál BBC zaradil medzi 100 najvplyvnejších románov sveta.
Kniha Duna mala byť pôvodne novinový článok
Frank Herbert bol neobyčajne zvedavým dieťaťom. Je teda pochopiteľné, že mu už v skorom detstve prirástli k srdcu noviny a knihy, ktoré boli v 20. rokoch 20. storočia jediným široko dostupným zdrojom informácií. K profesionálnemu písaniu sa dostal už ako 19-ročný po dokončení strednej školy, hoci nie ako spisovateľ, ale ako novinár. Počas života viackrát menil svoje bydlisko a pracoval v rôznych redakciách.
Popri štúdiu na University of Washington (ktorú nedokončil) sa mu do literárnych časopisov podarilo predať svoje prvé dve poviedky. Neskôr zakotvil s druhou manželkou a synmi v Oregone, kde sa živil ďalej ako novinár. Naďalej prispieval poviedkami do časopisov a postupne sa začal venovať aj písaniu kníh.
Obrat v jeho kariére sa začal rysovať, keď v roku 1959 dostal za úlohu napísať článok o Oregonských piesočných dunách. Pri rešeršiach prenikal do problematiky stále hlbšie. Začal si všímať širšie súvislosti medzi životným prostredím, naším životným štýlom a globálnou politikou a ekonomikou. Článok nakoniec nebol publikovaný, no Herberta jeho tvorba inšpirovala k napísaniu dnes už kultového sci-fi románu Duna.
Vytvoriť komplexné univerzum Duny s vlastným spoločenským usporiadaním, náboženstvami, rasami či planétami mu trvalo 6 rokov. Prvý raz vyšla Duna ako séria krátkych príbehov v literárnom časopise Analog. Kniha uzrela svetlo sveta až v r. 1965, aj to až po tom, ako ju odmietlo prvých 23 vydavateľstiev.
Knižná séria mala napokon 6 častí. Ďalšie 2 pokračovania napísal po Herbertovej smrti jeho syn Brian spolu s Kevinom J. Andersonom. Samozrejme, Frank Herbert napísal aj ďalšie knihy – desiatky románov, zbierok, poviedok a príbehov publikovaných v časopisoch, väčšinou s tematikou sci-fi.
Jablkom sváru je tentoraz… korenie
Dej Duny sa odohráva vo fiktívnom svete budúcnosti, ktorý ovláda niekoľko mocných rodín. Na začiatku sa na planétu Arrakis sťahuje mladý Paul Atreides so svojimi rodičmi. Jeho otec, Leto Atreides, totiž dostal poverenie od cisára, aby prebral správu planéty od baróna Harkonnena. Ten z toho nie je príliš nadšený a začne spriadať plány, ako sa Leta zbaviť (rozumej, ako ho zabiť).
Po úspešnom atentáte utečie Paul s matkou do púšte, kde ich prichýlia Fremeni – pôvodní obyvatelia planéty. Tí vidia v Paulovi mesiáša, ktorého príchod predpovedali proroctvá. Harkonnenovci však v snahe zlikvidovať konkurenčný rod a ovládnuť planétu nepoľavujú. O ovládnutie sa rovnako snažia aj Fremeni spolu s Paulom Atreidom, ktorý sa medzičasom adaptuje na ich spôsob života.
Pýtate sa, prečo toľko úsilia kvôli kopám piesku? Na Arrakise sa nenachádza iba piesok, ale aj bohaté zásoby vzácneho korenia nazývaného melanž. To predlžuje život a prepožičiava ľuďom nadprirodzené schopnosti. Navigátori tzv. Vesmírnej gildy potrebujú melanž na bezpečné riadenie kozmických lodí. Matky predstavené rádu Bene Gesserit, ktorý sa zaoberá šľachtením ľudí, ho zase potrebujú na prístup k spomienkam svojich predkov. Melanž zároveň slúži ako platidlo.
Aby toho nebolo málo, na Arrakise je okrem empatie a ľudskosti vzácnosťou aj voda. „Čerešničkou na torte“ sú všadeprítomné stovky metrov dlhé a desiatky metrov široké púštne červy, ktoré by na jedno sústo dokázali prehltnúť aj niekoľkoposchodovú budovu.
Odkaz, z ktorého behá mráz po chrbte
Politika, intrigy, vraždy, záujmy a súboje rôznych frakcií, náboženský fanatizmus, mesiášstvo, boj o strategickú surovinu (ktorá je zároveň platidlom), nedostatok vody, nehostinná, no fascinujúca príroda i láska. Podobnosť s naším skutočným svetom nie je vôbec náhodná, ba naopak.
Herbert vytvoril univerzum, ktoré je presným zrkadlom toho nášho, hoci sa jeho príbeh odohráva o nespočetne rokov neskôr. Navyše ho opisuje do takých detailov, ako keby ho zažil na vlastnej koži, z čoho vám budú behať zimomriavky po chrbte. V texte sa pritom technológiami nezaoberá až do takej miery, ako by ste od sci-fi románu čakali. Veľký dôraz kladie na konanie ľudí, medziľudské vzťahy, evolúciu človeka a genetické experimentovanie. To všetko na pozadí globálnej politiky a jej vplyvu na životy postáv a životné prostredie.
Frank Herbert v jednom z rozhovorov priznal, že pri rešeršiach sa cítil trochu ako historik. Okrem Oregonských piesočných dún ho inšpirovali aj boje medzi turkickými kmeňmi a ruským impériom, perzské a arabské jazyky a kultúra spojená s islamským náboženstvom. Z týchto jazykov prebral aj mnoho slov, ktoré využil ako základ pre terminológiu. Čerpal tiež z rozhovorov s domorodými Američanmi, ktorí kritizovali prístup „bieleho človeka“ k prírode so slovami, že všetko premení na pustinu.
Najlepší román žánru?
V Dune sa toho deje veľmi veľa, a to až do takej miery, že na začiatku má väčšina čitateľov problém zorientovať sa. Ústrednou postavou je síce mladý Paul Atreides, kniha však zameriava pozornosť na príbehy viacerých postáv súčasne.
Navyše, autor používa neobvyklé výrazy a dlhé pasáže s vnútornými monológmi postáv. Pridajte k tomu množstvo nových technológií a terminológiu spolu s podrobnými opismi prostredia a zistíte, prečo Duna pôsobí tak ťažkopádne. Herbertov štýl jednoducho nie je pre každého. Na druhej strane, akčné scény sú veľmi napínavé a budete ich čítať so zatajeným dychom. Nechýba množstvo dejových zvratov ani poriadna dávka krutosti a cynizmu.
Dunu kritici prijali pozitívne, niektorí ju dokonca považujú za najlepšie dielo žánru. Napríklad Arthur C. Clarke sa o nej vyjadril, že „nepozná nič porovnateľné okrem Pána prsteňov“. Frank Herbert za ňu v r. 1966 získal ocenenia Hugo Award a Nebula Award udeľované za najlepšiu tvorbu v oblasti sci-fi. Kanál BBC ju dokonca zaradil medzi 100 najvplyvnejších románov sveta.
Napriek tomu sa názory fanúšikov na knihu Duna rozchádzajú – niektorí ju, rovnako ako kritici, považujú za vrchol žánru, iní ju ani nedočítajú do konca.
Duna ako paperback, tvrdá väzba, filmy i hry
Napriek súčasnej popularite sa Duna stala bestsellerom až postupne. Bola preložená do 14 jazykov, pričom do dnešného dňa sa predalo cca 20 miliónov kópií. Vydaná bola v neprebernom množstve vydaní rôznych formátov – od „úsporného“ paperbacku cez tvrdú väzbu až po rôzne zberateľské edície celej série v elegantných krabicových prevedeniach.
Na obálke niektorých vydaní nájdete bohaté ilustrácie. Iné majú minimalistické vyhotovenie, kde ilustrácie nahrádza precízne realizovaná typografia zdôraznená ozdobnými technikami, napríklad zlatou razbou. Niektoré vydania s tvrdou väzbou sú dokonca viazané v koži. Jednotlivé edície sa môžu líšiť detailmi v textoch a ilustráciami vnútri knihy, ale tiež doplnkovým obsahom. Vo väčšine z nich totiž nájdete slovník terminológie používanej v knihe, informácie o svete Duny či mapu planéty Arrakis.
V rámci univerza Duny ste si mohli zahrať aj niekoľko počítačových hier. Televíznu minisériu natočil napríklad kanál Sci-Fi Channel, kultovým sa stal aj film Davida Lyncha, ktorý však fanúšikovia neprijali príliš pozitívne. V r. 2021 prišiel do kín nový film Duna, ktorý režíroval Denis Villeneuve a ktorý je na tom s hodnoteniami omnoho lepšie. Počítajte však s tým, že filmy sú natáčané s dôrazom na vizuálnu stránku a oproti knihe pôsobia ako čaj z desaťkrát vyvareného vrecka. Na plátno či obrazovku nedokáže dostať celý obsah tohto monumentálneho diela žiadny režisér.
Či už ste z knihy Duna nadšení, alebo ste ju nedokázali ani dočítať, faktom je, že Frank Herbert týmto dielom redefinoval žáner sci-fi. Miesto v každej knižnici si teda právom zaslúži.