Elektronická forma kníh je využívaná prakticky už od počiatku používania prvých počítačov a pojem elektronická kniha, e-kniha či e-book sa objavuje už v 70. rokoch 20. storočia. Podľa normy STN ISO 2789 sa e-kniha definuje ako „digitálny dokument, licencovaný alebo nelicencovaný, na ktorom prevláda text, ktorý možno prehľadávať a na ktorý možno nazerať analogicky ako na tlačenú knihu (monografiu).“. Čím sa vyznačujú e-booky a na čo by ste mali myslieť, ak plánujete dať e-booku tlačenú podobu?
E-kniha ako nástroj vzdelávania i propagácie
Už pôvodná idea e-kníh z roku 1949 bola primárne zameraná na zníženie hmotnosti školských tašiek, teda najmä preto, aby deti nemuseli nosiť veľké množstvo kníh na vyučovanie. Samozrejme, v tomto období ešte technológie neboli na takej úrovni, aby tento nápad získal reálne kontúry. Myšlienku dostal do praxe až projekt Gutenberg v roku 1971. Cieľom bolo rozšíriť tlačené knihy medzi širšiu verejnosť, predovšetkým študentov univerzít. Aktuálne tento projekt obsahuje už viac ako 60 000 voľne dostupných elektronických kníh rôznych žánrov (prevažne v anglickom jazyku).
V minulosti teda išlo prakticky vždy o digitálnu transformáciu už napísanej a vytlačenej knihy do elektronickej podoby. Dnes sú e-knihy stále obľúbené hlavne v oblasti školstva a vzdelávania. Popularitu si však postupne získavali kvôli svojej dostupnosti a rýchlemu šíreniu v rámci online priestoru aj medzi firmami z rôznych odvetví, ako jeden z nástrojov propagácie v rámci marketingovej či vnútrofiremnej komunikácie. A to ako elektronické manuály, príručky, brožúry alebo firemné magazíny.
Elektronicé knihy, ale aj iné materiály, ktoré vznikali ako nástroje propagácie primárne pre online priestor, majú svoje špecifiká. Charakteristickým je spravidla ich kratší rozsah (aj z dôvodu, že používatelia sú v online priestore zvyknutí čítať zvyčajne kratšie formáty obsahu). Len málokedy nájdete materiál (e-knihu, e-brožúru) vytváraný pre online priestor, ktorý ma rozsah vyšší ako 100 strán. Platí však, že aj takýto elektronický materiál by nemal mať nižšie nároky na kvalitu obsahu, originalitu textov a pridanú hodnotu, keďže sa dostáva k tisícom čitateľov, ktorí sú zároveň jeho kritikmi. Navyše, e-kniha nemusí svoju púť končiť vždy iba v online priestore.
Formáty e-kníh
E-knihy môžeme čítať na rôznych zariadeniach –mobile, tablete, notebooku alebo na špeciálnych čítačkách. Aj to je dôvod, prečo sa spracované strany e-knihy prevádzajú do rôznych formátov. Najznámejším a najbežnejšie používaným je formát PDF (Portable Document Format).
Základným formátom pre čítačky elektronických kníh je formát EPUB, ktorý je štandardom pre všetky zariadenia okrem čítačky Kindle – tá používa formát MOBI. Snahou však je tento formát celosvetovo zjednotiť. Konvertovať textové súbory (napr. vo formáte .docx) do formátov pre eknihy (EPUB, MOBI) viete dnes už zadarmo aj online.
Vdýchnite život e-knihe
V súčasnosti, respektíve v posledných rokoch, sa stále častejšie využíva aj opačný prístup ako v minulosti – vytvorenie tlačenej knihy z elektronickej. Online priestor sa tak prepája s offline priestorom. A tak ako tlačeným knihám pomáha ich elektronická forma rozšíriť sa medzi ďalších čitateľov v rámci digitálneho priestoru, je pre e-knihy ich tlačená podoba spôsobom, ako sa dostať k ďalším čitateľom – zákazníkom, ktorí skôr siahnu po tlačenej forme.
Príprava tlačenej podoby vašej e-knihy navyše nemusí byť vôbec zložitá. V optimálnom prípade by ste však mali myslieť na možnosť prevedenia e-knihy do tlačenej podoby už vo fáze jej prípravy, respektíve pred jej zalomením a prípadným výberom ilustrácií. V opačnom prípade totiž hrozí, že budete musieť zalamovať texty a pripravovať ilustrácie pre tlač nanovo. Nároky na tlačenú podobu knihy sú totiž odlišné od tých pre digitálny priestor. Pri navrhovaní dizajnu e-knihy, ktorej chcete dať neskôr tlačenú podobu, je potrebné definovať viaceré technické, formálne i obsahové aspekty. Na čo je potrebné myslieť?
Formát a zdrojový súbor
Výber formátu nie je výhradne podmienený možnosťami tlače. Nakoľko súčasné tlačiarenské technológie sú veľmi pokročilé, voľba formátu zodpovedá skôr požiadavkám na zážitok užívateľa (samozrejme, čím je formát nevšednejší, tým vyššie náklady na výrobu možno očakávať). Volíme teda taký, pri ktorom dokážeme vizuálne efektívne pracovať s textom a fotografickými prílohami. Tie bývajú často primárnym obsahom e-knihy.
Je vhodnejšie, ak pomer strán prispôsobujeme skôr elektronickým zobrazovacím zariadeniam a nájdeme akýsi zlatý stred. Formát, ktorý by bol síce dizajnovo vkusný a zaujímavý, nemusí podporovať optimálnu užívateľskú skúsenosť pri čítaní na tablete či inom zariadení (napr. štvorcový či obdĺžnikový v pomere 2:1 a viac). Zatiaľ čo pri tlačenej forme môže pôsobiť ako zaujímavý a netradičný, na tablete s pomerom strán 4:3 by na obrazovke vznikalo prázdne miesto, ktoré je „vyhodeným“ priestorom a zároveň limituje možnosť samotný obsah optimálne zobraziť (čo sa týka veľkosti a čitateľnosti textu).
Pre potreby tlačenej verzie je nutné nastaviť tzv. pretekanie obsahu (bleeding) cez pomyselný okraj strany (pri knižných formátoch min. 3 mm). Dosiahnete tým to, že pri oreze strán bude grafický obsah vytlačený až po samotnú hranu listu.
Dôležitým prvkom je aj optimálne nastavenie okrajov voči orezávanej hrane. Tie sa líšia s ohľadom na to, či ide o zarovnanie hlavičky (napr. názov kapitoly)/pätičky (napr. číslovanie strany) alebo hlavného textového obsahu. Nakoľko tieto parametre úzko súvisia s výberom formátu a sú taktiež odrazom dizajnového štýlu, je potrebné dodržiavať minimálne hodnoty, ktoré sú predpísané pri tlačovinách. Bežne to býva minimálne 5 mm od okraja strany.
Čo sa týka počtu strán, pri e-knihách nie ste nijako limitovaní. Tlačená verzia však vyžaduje, aby bol zachovaný počet strán deliteľný číslom 4, a to kvôli spôsobu viazania knihy.
Pri tvorbe obálky (titulnej a zadnej strany) vychádzame z typu väzby, ktorá bude aplikovaná pri viazaní tlačenej verzie. Spinkovaná verzia nevyžaduje žiadny špeciálny prístup, avšak pri tvrdej väzbe s použitím chrbta je potrebné titulnú stranu dizajnovať v odlišných rozmeroch vzhľadom na požiadavky tlače a viazania (odporúča sa dohodnúť so samotnou tlačiarňou o veľkosti obálky, obsahu chrbta a zároveň veľkosti pretekania a pod.). S tlačiarňou by ste mali taktiež prediskutovať možnosti povrchovej úpravy obálky (kvôli odolnosti) a možné požiadavky na dizajn (farebnosť, množstvo potlačenej plochy, rôzne efekty, ako napríklad použitie parciálneho laku, ktorý tlačovine dodáva exkluzívnejší vzhľad atď.).
Farby a obrázky
Pre výber obrázkov platí – čím vyššie rozlíšenie, tým lepšie. Pri online verzii tým predchádzame nevkusnej pixelácii fotopríloh, ku ktorej často dochádza pri približovaní obsahu na zariadení. Odporúčame preto použiť aspoň dvojnásobok (t. j., ak plocha obrázku v e-booku predstavuje 600 x 300 pixelov, použite obrázok s rozlíšením aspoň 1200 x 600). Pri tlačenej verzii nás zaujímajú jednotky Dpi (dots per inch). Optimálne je voliť prílohy s Dpi od 250 do 300, vo farebnom rozhraní CMYK.
Online vs. offline
Z pohľadu výberu softvéru je potrebné zvážiť, ktoré programové rozhranie poskytuje možnosť vytvoriť prvky pre online verziu a zároveň print. Zvážte potrebu vkladania hyperlinkových reťazcov alebo iných prvkov, ktoré umožňujú interakcie s užívateľom iba v online priestore. V printovej podobe je potrebné pre tieto prvky zvoliť primeranú formu zobrazenia (explicitne vypísať url adresu na požadované miesto alebo vložiť vygenerovaný QR kód, ktorý po zoskenovaní z tlačoviny odkáže užívateľa na požadované miesto v online priestore).
Typografia
K primárnym požiadavkám patrí aj optimálna čitateľnosť, ktorú dosiahneme voľbou vhodných typov písma a úpravou ich parametrov. Pre dosiahnutie dobrej čitateľnosti sa odporúča voliť písmo s vysokou strednou výškou znakov. Pri voľbe veľkostí textu by sme nemali presiahnuť minimálne hodnoty. Pri tlačenej verzii odporúčame vytvoriť vzorku jednotlivých úrovní nadpisov a základného textu v odstavcoch a otestovať čitateľnosť. Žiadna príručka vám totiž nedá jednoznačný návod, čo sa týka veľkosti, rezu či voľby fontu. Vzhľadom na to je test užívateľa osvedčeným spôsobom – ako pri tlači, tak i online verzii knihy. Ponechajte kolegov interagovať s vaším produktom a sami zistíte, ktoré parametre potrebujete vyladiť.
Export
Pri online knihách je potrebné hotový produkt exportovať do formátu PDF, ktorý následne kompresujeme. Kompresia spôsobí to, že nám napr. z 300 Mb súboru ostane len 30 Mb a ten vieme jednoduchšie zdieľať konečným užívateľom. Pozor, mieru kompresie je potrebné zvoliť takú, aby sa zachovala dostatočná kvalita grafického obsahu.
Pri tlačovinách je to o niečo zložitejšie. Na veľkosti finálneho súboru nám až tak nezáleží, pretože do tlačiarne vieme tento súbor priniesť aj fyzicky na externom zariadení, ako je USB kľúč. Pred samotným exportom je dobré uistiť sa, že ide o finálnu verziu produktu. Tá musí mať všetky texty prekonvertované do tzv. kriviek. Táto konverzia zabezpečí, že vo finálnom súbore nebudú editovateľné texty, ale každé písmeno bude samostatný vektorový objekt. Robíme to preto, aby pri otvorení súboru v tlačiarni nedošlo k poprehadzovaniu zvoleného písma v prípade, že tlačiareň by použitým typom písma nedisponovala.
Po tomto kroku musíme pri exporte zaškrtnúť políčko, ktoré hovorí, že do dokumentu pridá orezové značky tak, ako sme ich v dokumente nastavili. Podľa týchto orezových značiek budú v tlačiarni vedieť, ako sa má strana odrezať tak, aby bol obsah až po okraj. Posledným krokom je zvolenie tlačového farebného profilu a nastavenie kvality celého obsahu v dokumente. Bežne sa farebný profil nastavuje na tzv. Working CMYK a kvalita výstupného súboru je „Press Quality”. Výsledný súbor je najčastejšie vo formáte PDF. Tento súbor už odovzdávame tlačiarni, ktorá sa postará o samotnú tlač. Pozor, finálny súbor do tlače nekomprimujeme! Mohlo by dôjsť k zníženiu kvality obrázkov a textov.
Tip pre vás
Pri pevnej väzbe tlačovín je možné, že tlačiareň si vypýta taký tlačový súbor, kde sú strany zoradené vedľa seba ako pri klasických novinách, a nie sériovo za sebou. Takúto požiadavku nemávajú všetky tlačiarne. Niektoré si túto úpravu realizujú sami, niektoré to vyžadujú. Pokiaľ pracujete v programe Adobe InDesign, pri exportovaní finálneho dokumentu máte možnosť zoradiť strany práve týmto spôsobom, čím šetríte čas sebe aj tlačiarni.
Zaujímavosť na záver alebo boom v 2011
Z pohľadu globálneho trendu môžeme vidieť, že vrchol záujmu dosiahli e-knihy na Vianoce 2011. Má to svoje opodstatnenie – čítačky elektronických kníh sa stali práve v tomto roku oveľa dostupnejšie a zažili taktiež vrchol svojej popularity. Nie je náhoda, že Kindle, najpopulárnejšia čítačka na svete, dosiahla vrchol rovnako na Vianoce 2011. Vtedy prišla so svojou štvrtou generáciou, ktorá bola výrazne lacnejšia, a tým pádom aj dostupnejšia ako tri predchádzajúce. Prvá generácia čítačky Kindle (v roku 2007) sa predávala za 399 dolárov. Štvrtú ste si mohli kúpiť už za 79 dolárov.
Ako môžeme vidieť, od roku 2011 vyhľadávania spojené s e-knihami a čítačkami postupne klesali a od roku 2016 sa držia približne na rovnakej úrovni.