„Jóóój, neexistovalo, aby boli v dedine dve rovnaké výšivky.“ To som často počúval, keď som sa v slovenských dedinách pýtal, aká je pre nich typická výšivka. „To by žena neprežila, keby jej suseda vyšla na ulicu s rovnakým vzorom. Každá musela byť iná a jedinečná.“ A to je presne ten dôvod, prečo sa mi slovenské výšivky tak páčia. Hoci mala každá dedina svoje typické tvary, farby, techniky či používané materiály, každá žena si ich prispôsobila a poňala po svojom. V tom vidím ich odkaz pre dnešných dizajnérov.

V posledných rokoch sa začali slovenské ľudové ornamenty oveľa viac používať v rôznych odvetviach dizajnu, ale aj reklame. Často sa ma potencionálni klienti pýtajú, čo je typický slovenský ornament. No taký neexistuje. A vtedy im poviem zhruba to, čo som už napísal v úvode. To je moment, keď zistia, že to so mnou nebude také ľahké a že im na ich produkt len tak nedovolím dať čičmianske srdiečko.

V prvom rade sa vždy snažím zistiť…

… či je použitie ľudového ornamentu naozaj potrebné a vhodné. Ak áno, tak sa snažím spolu s klientom nájsť inšpiráciu v ľudovom ornamente, ktorý ho vystihuje a bude dávať pri použití zmysel. Pretože často sa stáva, že si niekto na tričko alebo etiketu dá akýkoľvek ornament, ktorý vygúglil alebo našiel vo fotobanke a potom vzniká veľa paškvilov. Buď takých, že namiesto slovenských sa používajú moravské, poľské či škandinávske ornamenty a pri nich veľký nápis I love Slovensko. Alebo druhý variant, kedy sa automaticky použijú vzory z čičmianskych dreveníc. V tomto prípade už ani nejde o vzhľad, pretože každý máme iné estetické cítenie. Skôr ma zaráža to zjednodušovanie alebo lajdáckosť pri použití tradičného ornamentu.

Vždy, keď začínam pracovať na nejakom veľkom projekte, pozerám sa, ako k podobnému zadaniu pristupujú dizajnéri v zahraničí. Pri práci so slovenským ornamentom je to už dlhodobý výskum toho, ako k ornamentu pristupujú rôzne národy a existuje niekoľko veľmi dobrých príkladov.

1. Brunka, Yurko Gutsulyak (Ukrajina)

Ukrajinci majú bohatú výšivkársku tradíciu a inšpirovala sa ňou aj značka prírodnej kozmetiky Brunka. Konkrétne strom života na ozdobných uterákoch. Je to vynikajúce spojenie, pretože produkt je zložený z rastlín, ktoré sa bežne vyšívali.

2. Menogga, 1983 Asia (Čína)

Projekt je pomenovaný podľa bohyne Menogga, ktorú uctieva čínsky kmeň Zhuangov. Štúdio 1983 spravilo výskum ich prejavov umenia a vytvorilo sériu vizuálov, ktoré spájajú ornamenty z výšiviek, keramiky, maľby a iných. Ich práca je dobrým príkladom, že aj rôznorodé ornamenty vedia spolu skvele fungovať.

3. Kakawa, Quentin Delègue (Francúzsko)

Veľmi elegantné francúzske riešenie obalu čokolády. Dizajnér sa inšpiroval vzormi z látok z krajín, odkiaľ pochádzajú kakaové bôby, z ktorých je konkrétna čokoláda vyrobená. A namiesto klasickej potlače tie vzory vysekali, aby tak vynikla aj strieborná fólia pod obalom.

4. Lechburg: Wines of Transilvania, nju: (Rumunsko)

Etiketa týchto organických vín je inšpirovaná tradičným odevom, ktorý nosili Rumuni 24. februára, keď oslavovali boha úrody. Každá žena mala samozrejme inú výšivku, no spájala ich bohatá ornamentálnosť a farebnosť. A každá žena reprezentuje iný typ vína.

5. Pierożki, Andreas Ebneter (Švajčiarsko)

Vizuálna identita pre street food karavan, ktorý vo Švajčiarsku predáva poľské pirohy. Tento dizajn inšpirovaný poľskou krížikovou výšivkou pôsobí veľmi odvážne a svojim stvárnením pekne komunikuje s mladou cieľovou skupinou.

Keď som pracoval na knihe AHA…

… snažil som sa na papier preniesť čo najviac z výšiviek, ako sa dalo. Nebolo to len o kreslení vzorov a vytváraní nových kompozícií či farebných kombinácií. Vybraným druhom papiera som nechal vystúpiť nejakú vlastnosť výšivky, ktorá by sa pri klasickej tlači stratila. V bohatších oblastiach Slovenska sa tie najslávnostnejšie odevy vyšívali zlatými a striebornými niťami, väčšinou dovezenými z Viedne. Preto sa niektoré ornamenty vytlačili zlatou alebo striebornou farbou na čierny papier.

Doteraz ma najviac udivujú výšivky, ktoré boli vyšité na veľmi jemný materiál – je až neuveriteľné, že to tie ženy zvládli bez toho, aby látku poškodili. Tieto jemné materiály teda inšpirovali strany vytlačené na pauzovacom papieri.

No a najväčšou výzvou boli takzvané dierkované výšivky typické pre oblasť Piešťan alebo Trnavy. Tie som v knihe stvárnil za pomoci laserových výsekov.

Keďže vnútro knihy bolo naozaj vizuálne bohaté, rozhodol som sa obálku nechať bielu, iba s jemným slepotlačovým nápisom AHA. Ten mal zase odkazovať na rôzne reliéfne vyšívanie, niekedy aj za pomoci špeciálnych drôtov. No a nakoniec to bola otvorená väzba knihy, na ktorej bolo vidieť krásne kníhviazačské remeslo. Odhalené nite mali odkazovať na nite používané pri samotnom vyšívaní.

Po technickej stránke bolo zložité dať všetky tieto „vychytávky“ do jednej knihy. Pamätám si, ako som kontaktoval desiatky tlačiarní, ktoré ma jedna po druhej odmietali, že na niečo také nemajú technológie alebo nervy. Dala sa na to len jedna spoločnosť – Polygrafické centrum. Spolu sme si nad moje plány sadli a vymysleli, ako tomu všetkému vdýchnuť život. Samotná produkcia trvala asi tri mesiace, ale stálo to za to. Kniha sa vydarila. Prvý náklad sa vypredal asi za mesiac a dotláčali sme ju ešte dvakrát. Jej vizuál a technické prevedenie dokonca získalo bronz na European Design Awards a ocenenie Red Dot Design Awards: Best of the Best. Bola to pre mňa obrovská škola. Dnes viem, že vymýšľať sa oplatí, ale je tiež dôležité nájsť si dobrého partnera, ktorý vám vaše nápady pomôže zrealizovať.

Autor: Tomáš Kompaník

.