Polygrafia. Pre mnohých známy, no paradoxne významovo neznámy pojem, a to aj napriek tomu, že sa v značnej miere podieľa na rozvoji vzdelanosti. V podstate ide o výrobné odvetvie označované ako tlačiarenský priemysel. Toto vysvetlenie je však veľmi všeobecné a v súčasnej modernej spoločnosti, dovolíme si tvrdiť, iba čiastočné. Čo všetko v sebe ukrýva názov polygrafia? Aká je jej história?

Informácia – nosný pilier polygrafie           

Ľudia sú „tlačiarenskí spotrebitelia“. Chtiac či nechtiac prichádzajú do styku s polygrafickými výrobkami, ktoré sú, okrem iného, výsledkom grafického dizajnu. Ten súvisí s ilustráciami, fotografiami a typografiou. Keďže základným typografickým materiálom je písmo, dokáže meniť obsah tlačoviny a určovať jej vzhľad. Odráža charakter a štýl doby svojho vzniku, preto má dôležitý význam pre dejiny kultúry, ale aj dejiny polygrafie. 

Spracovávanie informácií a ich šírenie je základom komunikácie, ale tiež hlavnou úlohou polygrafie. Za jej priame prepojenie s vývojom a dynamikou spoločnosti môžu tlačiarenské techniky, ktoré považujeme za prvý masovo-komunikačný systém. Práve vďaka kníhtlači vynájdenej v  15. storočí boli akékoľvek textové informácie sprístupnené čoraz väčšiemu počtu ľudí, čo umožnilo rozvoj prírodných vied, techniky, priemyslu, úplné národné a sociálne uvedomovanie. 

Čo bolo na jej počiatku?

Ručné prepisovanie kníh bolo náročné a zdĺhavé, prirodzene sa tak hľadali cesty, ako túto prácu zjednodušiť. Záujem o opätovné vytvorenie rovnakého textu, respektíve obrazu, prejavili ľudia ešte pred vynálezom kníhtlače, v Číne v 6. storočí. Reprodukciu obrazových predlôh realizovali prostredníctvom drevených tabuliek natretých farbou. Princíp takejto tlače spočíval vo vyvýšení reliéfnych znakov nad netlačové miesta.  

Vzniklo „jednoduché kopírovanie“, ktoré sa na konci 14. storočia zdokonalilo na tlač z drevorezby a drevorytu. Hovoríme o prvých reprodukčných technikách. Tie však mohli byť použité iba na tlač konkrétnej strany v knihe, čo celý proces reprodukcie textov ešte stále výrazne neskracovalo. Revolučnú zmenu prinieslo až odlievanie znakov a ručné zostavovanie textových foriem (ručná sadzba). Vďačíme zaň nemeckému vynálezcovi Johannesovi Gensfleischovi vom Gutenbergovi. Jeho prvými tlačenými textami boli Odpustky a Biblia.

Vedeli ste, že?

Činnosť tlače v Gutenbergovej dielni bola prísne strážená. S jej šírením začali učni, ktorí sa vydávali na cesty a  so sebou si niesli získané vedomosti a skúsenosti. Na konci 15. storočia sa tlač etablovala vo viac ako 250 mestách po celej Európe. Jednou z hlavných výziev tohto novovzniknutého odvetvia sa stala práve distribúcia, ktorá viedla k vzniku mnohých knižných veľtrhov. Najdôležitejším z nich je Frankfurtský veľtrh kníh, ktorý sa organizuje dodnes. V súčasnosti ide o najväčší „knižný festival“, ktorý za 5 dní navštívi cca 300 tisíc návštevníkov – milovníkov kníh, vydavateľov, kníhkupcov, čiže i klientov polygrafie.

Zásluhy na rozvoji polygrafie mali aj ďalší vynálezcovia a typografi. Do prvej kategórie patrí napr. Alois Senefelder, ktorý objavil ďalšiu techniku tlače – litografiu (kameňotlač bez vystúpených prvkov). Karel Klíč sa postaral o vznik hĺbkotlače, doteraz využívanej pri farebných a vysokonákladových publikáciách a obaloch, Tolbert Lanston zase o vynález písmenového sadzbového stroja Monotype. História polygrafie je spájaná i s typografmi Claude Garamond, John Baskerville, Giambatista Bodoni a i.

Môžete sa stretnúť i s tvrdením, že vynálezcom odlievania znakov nie je Gutenberg, ale Holanďan Laurens Janszoon Coster, ktorý sa v rovnakom období zaoberal princípom vymeniteľných znakov. Prvenstvo je však historikmi pripisované Gutenbergovi. V roku 2000 bol, dokonca, americkým magazínom Time vyhlásený za muža tisícročia (predbehol napr. Kolumbusa, Luthera, Galilea, Shakespeara).

Čo zastrešovala v minulosti a čo dnes?

V dejinách bola polygrafia braná skôr ako výrobný odbor, zatiaľ čo v súčasnosti zahŕňa aj rôzne doplnkové služby, ktoré sa k nej pridružili postupným rozmachom. Nejde len o masové kopírovanie predlôh a polygrafickú výrobu orientovanú na samotnú tlač. Predchádza im predvýrobná „zákaznícka fáza“, v ktorej sa formuje štruktúra tlačoviny. Čo to znamená?

Dochádza k spracovaniu a redigovaniu textových a obrazových predlôh a taktiež k výtvarnému návrhu celkového dizajnu tlačoviny (tzv. layout). Samozrejme, súčasťou prípravy môžu byť aj ďalšie technické požiadavky súvisiace s výslednou podobou produktu. Aj keď je polygrafia predurčená na publikovanie informácií tlačou, v súčasnosti sa vo veľkej miere zaoberá elektronickou prípravou dát aj pre digitálne médiá.

Zdroj: Unsplash

Od skriptora cez typografa až po polygrafický výrobok

Názov polygrafia je odvodený z gréckeho polys – mnoho a grafein – písať, kresliť. Už z neho možno vyvodiť, že polygrafia sa zaoberá najmä rozmnožovaním textových a obrazových predlôh, zjednodušene povedané, množí sa napísané a nakreslené. Na Slovensku sa zaužívali pre daný odbor aj termíny ako tlačiarenský a grafický priemysel. Tak či onak, polygrafia zabezpečuje šírenie informácií prostredníctvom tlače.

Jej vznik spôsobil, že pisári, ktorí ručne prepisovali a kopírovali knihy boli profesijne vystriedaní tzv. sadzačmi, zhotoviteľmi a tvorcami písma, neskôr typografmi. Predtým sa kniha zviazala, až potom bol do nej vpísaný obsah. V súčasnosti je to naopak. Navyše, produkty tlače sú kolektívnym dielom, na tvorbe ktorého sa podieľa niekoľko profesií – od autora cez redaktora, grafika, tlačiara až po kníhviazača a expedienta.

Vedeli ste, že?

Polygrafický priemysel prispieva k celkovému výrobnému priemyslu 1 – 12 %. Najvyššiu spotrebu tlačovín na obyvateľa za rok má Severná Amerika. 93 % objemu polygrafickej výroby je sústredenej v Severnej Amerike a  strednej Európe, tiež v Ázii. Rebríček dôležitého postavenia na trhu vedú USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko.

Modernizácia polygrafie

Vývoj polygrafie sa v posledných rokoch preukázal najmä na forme tlače, ktorá je úzko spätá s predtlačovou prípravou. Podklady určujúce formát strany, spôsob umiestnenia prvkov informačného obsahu, rozsah dokumentu, jeho farebnosť a pod. sú základom technického spracovania a zároveň prechodom na tzv. digitálny workflow. Vďaka nemu viac ako polovica zákaziek na polygrafické výrobky prichádza do tlačiarní v elektronickej podobe.

Zjednodušene povedané – ak chce zákazník, agentúra alebo vydavateľstvo distribuovať konkrétny materiál, od polygrafického priemyslu sa už neočakáva iba reprodukcia podľa predlohy, ale tiež konzultačné služby, riešenie grafického dizajnu, tvorba multimediálnych produktov atď. Aj napriek narastajúcemu tlaku digitálnych médií má polygrafia priaznivú budúcnosť a stále napreduje. Dokonca, vďaka rozšírenému poľu pôsobnosti v rámci digitalizácie postupne rozširuje ponuku svojich služieb a vytvára podmienky pre vznik nových polygrafických profesií.

.