Napísať knihu je sen mnohých ľudí. Ivica Ďuricová ho premenila na skutočnosť a na konte má už niekoľko úspešných titulov, ako napríklad Zlaté puto a Cudzinec z papiera. Vyskúšala si vydanie kníh cez vydavateľstvo, no viac jej učaroval self-publishing.

Ivica dnes vydáva svoje knihy pod vlastnou taktovkou ako samovydavateľ a teší sa zo skvelých ohlasov čitateľov. Aké sú výhody self-publishingu? Ktoré kroky musí autor samovydavateľ urobiť, aby bola jeho kniha úspešná? A prečo musí mať spisovateľ tiež podnikateľské zmýšľanie? Odpovedala nám Ivica Ďuricová.

Na svojom konte máte už niekoľko kníh. Aké boli vaše začiatky? Kedy ste sa začali venovať písaniu profesionálne?

Začínala som ako copywriterka, čo je profesia, ktorej sa sčasti venujem dodnes. Ide o kreatívne písanie v komerčnej oblasti, teda tvorbu textov pre klientov na ich webové stránky, do letákov, na sociálne siete a podobne. Vlastnú „copywriterskú“ firmu som založila v roku 2010, takže práve teraz bude mať desiate výročie. 🙂 Niekedy približne v polovici tohto času vznikla úplne spontánne moja prvá biznisová kniha 99 inšpiratívnych podnikateľských nápadov. Písala som pravidelný seriál článkov o podnikateľských nápadoch z celého sveta pre portál Podnikajte.sk a čitateľom sa tak zapáčil, že na články každý štvrtok doslova čakali. Za celé dva roky písania tohto seriálu sa mi dvakrát stalo, že som článok zabudla publikovať vo zvyčajnom čase. Keď zakaždým prišlo hneď niekoľko rozhorčených e-mailov od skalných fanúšikov, kde je ďalší nápad, pochopili sme, že obsah má potenciál a možno by nebolo zlé spraviť z neho knihu. Dodnes je vo vydavateľstve najpredávanejšia z celej série biznisových kníh a mala už tri dotlače.

Neskôr to už šlo akosi samo. Pribudli ďalšie dve biznisové knihy a medzičasom som si povedala, že je čas uskutočniť si svoj sen – „keď budem veľká, budem spisovateľka“. 🙂 Konečne som sa odvážila aj na beletriu a dnes mám vydané aj dve fikcie. Všetky biznisové knihy mi vyšli v externých vydavateľstvách, tam som v klasickom postavení autor – vydavateľ. Pri beletrii som však striktne v samovydavateľskom režime a chcem v ňom aj ostať.

Biznisové knihy, autorka Ivica Ďuricová
Biznisové knihy. Zdroj foto: Ivica Ďuricová

Prečo ste sa rozhodli vydať si knihy sama? V čom vidíte výhody a nevýhody self-publishingu oproti tradičnému spôsobu vydania knihy cez vydavateľský dom?

Mala som možnosť vyskúšať si oba režimy a aj keď je samovydávanie náročnejšie, má nesporné výhody oproti vydávaniu cez vydavateľstvo. V prvom rade kvôli tomu, že slovenský knižný trh je maličký a autorovi pri vydávaní cez iného vydavateľa ostáva z ceny knihy naozaj len omrvinka. Zvyšok sa, pochopiteľne – i keď podľa mňa trochu nespravodlivo – rozdeľuje medzi všetky zúčastnené strany: vydavateľ, distribútor a kníhkupec. Aj preto som sa rozhodla byť súčasne v pozícii autor aj vydavateľ.

Ďalšia vec je autorská sloboda. Roky pracujem v oblasti marketingu, mám skúsenosti s propagovaním rôznych produktov, chcela som mať teda voľné ruky aj v promovaní vlastných kníh. Sama najlepšie viem, ako má vyzerať obálka, do akých podporných kanálov investovať a ako načasovať reklamu. Nevýhodou je, že ako samovydavateľ znášam aj všetky náklady na výrobu knihy a jej predaj, ktoré nie sú malé a šplhajú sa zvyčajne k niekoľkým tisícom eur.

Aké kroky musí podniknúť autor, ktorý si chce sám vydať knihu?

Ide o sled úkonov, ktorý nemá s povolaním spisovateľa nič spoločné, preto môže byť pre niektorých autorov, ktorí nemajú podnikateľské a manažérske vlohy, náročný. Rukopis by mal po dopísaní nejaký čas „odstáť“. Potom ho musí autor zeditovať do finálnej podoby a následne putuje ku korektorovi na gramatickú a štylistickú korektúru. Ak má na to autor prostriedky, pred korektorom môže ešte na texte pracovať aj externý editor, ktorý knihu „vypiluje“ do dokonalosti.

Finálny text putuje k sadzbárovi, ktorý pripraví špeciálne sadzbárske PDF. To potom ide k tlačiarom, ktorí k vytlačeniu knihy potrebujú ešte obálku v rovnakom špeciálnom tlačovom formáte. Obálku by mal navrhovať profesionálny grafik, ktorý má skúsenosť s printom. Zradiť môže napríklad hĺbka farieb – ak nie je správne nastavená, papier sa vlní, nastávajú problémy. Ak je na obálke napríklad UV lak, bude mať finálna tlačová verzia dva súbory – v jednom je grafika a v druhom iba časti, ktoré sa budú potierať lakom. Je to celé tak trochu veda. 🙂

Ako vidieť, kým sa vám dostanú výtlačky kníh do rúk, máte za sebou už množstvo práce. Čo vás zamestnáva po tom, ako je kniha vytlačená?

Autor samovydavateľ musí mať dohodnutú zmluvu s distribučnou spoločnosťou, ktorá jeho knihu dostane do kníhkupectiev po celom Slovensku. Kým sa toto všetko deje, resp. ešte v dostatočnom predstihu pred dopísaním a vytlačením knihy, musí byť autor dohodnutý s kníhkupcami na reklamných plochách. Tie sa často rezervujú na dlhé mesiace dopredu. Ak chce napríklad autor kampaň v predvianočnom období, musí sa ozvať takmer rok dopredu, inak má smolu. Knižný marketing je kapitola sama osebe a ide o tvrdý biznis, ktorý s romantickou predstavou o živote spisovateľa učupeného niekde v dome pri jazere nemá nič spoločné.

Keď už je kniha na trhu, autor musí pokračovať v jej promovaní, neustále zásobovať obsahom sociálne siete, spolupracovať s knižnými blogermi, snažiť sa knihu zviditeľniť rôznymi spôsobmi. Iba tak sa o nej totiž čitatelia dozvedia a kúpia si ju.

Autogramiáda, kniha Zlaté puto, Ivica Ďuricová
Autogramiáda. Zdroj foto: Ivica Ďuricová

Knihu Zlaté puto ste vydali pomocou crowdfundingu. Čo podľa vás presvedčilo čitateľov prispieť na vydanie knihy? Čo považujete za kľúčové pri oslovení ľudí a prezentácii ešte nevydaného diela?

Crowdfunding bol pre mňa skvelý test trhu. Vďaka kampani sa ukázalo, či budú mať ľudia o moju knihu záujem a či budú ochotní zaplatiť za ňu v čase, keď ju ešte nemôžu držať v rukách. Pri crowdfundingu ide v podstate opäť o marketingový projekt a jeho úspech závisí od toho, ako dobre je zvládnutý. Mne pomohol trailer ku knihe, úvodné kapitoly zadarmo, články v rôznych médiách, ale v prvom rade aktívne oslovovanie širokého okruhu ľudí, ktorí ma buď priamo podporili, alebo zdieľali moju kampaň na svojich sieťach. Ak by niekto chcel vydať knihu pomocou crowdfundingu, najskôr odporúčam naštudovať si, ako crowdfunding funguje a ako sa na kampaň pripraviť. Na trhu existuje už pomerne dosť publikácií na danú tému.

Vašu najnovšiu knihu Cudzinec z papiera ste najprv zverejnili online v elektronickej podobe a neskôr ste ju vydali ako paperback. Ako prebiehalo vydanie tejto knihy?

Áno, knihu som najskôr zverejnila úplne celú zadarmo na portáli Wattpad. Mala som ju napísanú už nejaký ten čas a bolo mi ľúto „sušiť“ ju v zásuvke. Chcela som vedieť, ako na ňu čitatelia zareagujú a vybudovať si trochu širšie publikum. Menila som žáner (moja prvá beletria bol triler, Cudzinec z papiera je romantika), takže som v podstate potrebovala úplne nové publikum. Neriešila som peniaze, chcela som iba to, aby ľudia môj príbeh čítali. Ten si ale veľmi rýchlo získal viac ako 10 000 prečítaní online a mnohí čitatelia ma vyslovene nabádali k tomu, aby som ho vydala aj v papierovej podobe, pretože ho chceli mať doma v knižnici. V lete 2019 som sa teda rozhodla, že to skúsim. Mala som šťastie na investora, ktorý mi poskytol prostriedky na všetky náklady spojené s vydaním, a aj vďaka tomu v októbri kniha uzrela svetlo sveta.

Keďže som o vydaní premýšľala už dva roky predtým, no kvôli vážnym zmenám v mojom osobnom živote som ho nezrealizovala, mala som tentokrát už hotovú obálku, korektúru aj sadzbu – knižku stačilo iba vytlačiť a dostať na trh. To sa podarilo a na moje prekvapenie zožala doteraz najväčší úspech. Dostala sa dokonca medzi 20 najlepšie hodnotených kníh za rok 2019 v rámci kníhkupectva Martinus. Príbeh bol čitateľmi prijatý veľmi dobre a ja sa z toho nesmierne teším.

Kniha Cudzinec z papiera, autorka Ivica Ďuricová
Kniha Cudzinec z papiera. Zdroj: Ivica Ďuricová

Ako spoluautorka ste tiež napísali knihu 49 hrdiniek slovenského biznisu, ktorá je o slovenských podnikateľkách stojacich za úspešnými firmami. Považujete aj profesiu spisovateľa za podnikanie?

Určite, len čo si chce autor vydávať knihy sám, musí mať právnu formu (minimálne tzv. „slobodné povolanie“, ideálne živnosť alebo eseročku), a tým sa automaticky stáva podnikateľom. S podnikaním prichádzajú desiatky byrokratických povinností a nových zručností, ktoré sa autor musí naučiť. Zrazu nie je len spisovateľ, ale aj manažér, marketér, analytik či ekonóm. Musí aspoň trochu rozumieť účtovníctvu a daniam, naučiť sa všetko o procese výroby knihy, ale aj o veciach ako cenotvorba, nastavenie zmluvných vzťahov či vedenie skladu. Autor samovydavateľ teda musí byť priebojná a disciplinovaná povaha, ktorá sa nebojí, chce sa učiť nové veci a dokáže prekonávať prekážky. Málokedy to ide dohromady s introvertnou povahou spisovateľskej práce, ale všetko sa dá, keď sa chce. 🙂

Na čo by mal autor self-publisher myslieť, ak chce, aby bolo vydanie jeho knihy úspešné?

Ak sa ma pýtate na recept na úspešnú knihu, ten nemám. 🙂 Raz mi jeden človek z vydavateľského prostredia povedal, že vydávanie kníh je horšie ako obchodovanie na burze alebo veštenie z krištáľovej gule. V podstate iba hádate, čo sa bude diať a aj pri tej najlepšej príprave môžete pohorieť. Ak akcionárovi začnú klesať príjmy, ešte stále môže akcie predať. Ak máte vytlačených 10 000 kníh a predá sa 300, máte doslova veľký problém, ktorý vám bude prinajlepšom 10 rokov zavadzať v obývačke a pripomínať vám váš zhasnutý sen. Niekedy dobre vypáli aj slabo pripravená kniha alebo kniha s nie úplne dobrým obsahom. A naopak, môžu pohorieť výborné knihy, ktoré sú starostlivo pripravené aj marketingovo podporené, a majú skvelý obsah. Vkus čitateľa nikdy nemožno predvídať, v tomto je na tom lepšie aj tá spomínaná veštica.

Ktorými marketingovými činnosťami podporujete svoje knihy?

Využívam vlastnú e-mailovú databázu, som aktívna na sociálnych sieťach, hlavne na Instagrame a na Facebooku, pri každom vydaní poskytnem recenzné výtlačky knižným blogerom, robím rôzne súťaže, využívam influencerov a takisto aj platené kampane u kníhkupcov.

Vedeli by ste nám opísať váš tvorivý proces?

Môj tvorivý proces je jeden veľký chaos. 🙂 Niekedy si sadnem za počítač a naraz napíšem tisíce slov. My spisovatelia tomu hovoríme „flow“, príbeh sa z nás doslova pýta von. Niekedy sedím pred prázdnym dokumentom a nenapíšem za celý deň nič. Nedá sa to teda asi zovšeobecniť. Knihu väčšinou píšem v časovom slede, ako ide dej. Niekedy mám zvlášť napísané jednotlivé scény, ktoré mám v hlave a v deji budú nasledovať až neskôr. A keď príde ich čas, začlením ich do knihy. Písanie vždy sprevádza aj výskum. Keď som napríklad písala prvý diel série Zlaté puto, hodiny a hodiny som trávila na internete čítaním o tom, ako fungujú neslávne známe sledovacie systémy americkej NSA. Nedávno som musela prečítať jednu celú knihu o umelej inteligencii, aby som napísala sci-fi poviedku na pár strán. Alebo som asi 3 hodiny googlila články o tom, ako funguje odpadová DNA, aby som napísala do poviedky približne 3 riadky. Písanie nie je vždy iba romantické. 🙂

Kde hľadáte inšpiráciu?

Inšpiráciu nehľadám, ona si ma nachádza sama. Rada hovorím, že my spisovatelia sa na svet dívame tak trochu inými očami a všetko pre nás môže byť príbeh. Keď napríklad na ulici vidím človeka s nezvyčajnou jazvou na tvári, začnem sa zamýšľať nad tým, ako sa mu to asi stalo. Spadol, keď pred niekým utekal? Bolo to v noci? Tieklo veľa krvi? Prišla záchranka v hodine dvanástej? Bál sa oňho niekto, kto ho miloval a on neprišiel na dohodnuté stretnutie s ním? Nasledovalo zúfalé pátranie? Kto bol ten zlý v tomto príbehu? Jedna jazva môže spôsobiť to, že mi v hlave začne bežať príbeh, ktorý sa postupne nabaľuje a nabaľuje, až sa z neho môže stať námet na román. Takto to mám so všetkým. Čítam knihy, pozerám filmy a seriály, veľa sa rozprávam s ľuďmi a pýtam sa ich čudné otázky, niektoré veci zažívam na vlastnej koži. To všetko sú malé čriepky inšpirácie, ktoré potom využívam v príbehoch, ktoré píšem.

Spisovateľka Ivica Ďuricová
Spisovateľka Ivica Ďuricová. Zdroj foto: Ivica Ďuricová

Čo považujete za najväčšiu spisovateľskú prekážku?

V samovydavateľskom prostredí sú to určite financie. Na vydanie knihy s dobrým marketingom dnes potrebujete mať aspoň 5000 eur a to je pre „bežného“ Slováka stále suma, ktorú nemá len tak vo vrecku. Ak človek ale naozaj chce, popasuje sa aj s týmto problémom. Môže využívať vlastné zdroje získané zo zamestnania alebo z iného podnikania, vtedy má ale výrazne menej času na písanie. Alternatívou môže byť už spomínaný crowdfunding alebo pomoc investora.

Čo by ste poradili začínajúcim autorom?

Ak chcú ísť samovydavateľskou cestou, určite sa začať vzdelávať vo všetkom, čo s písaním vôbec nesúvisí, ale súvisí s podnikaním a knižným marketingom. Napísať knihu bude totiž tá najmenej náročná časť celého procesu. Ak pôjdu štandardnou cestou cez vydavateľa, tak určite minimálne začať si budovať fanúšikovskú základňu na sociálnych sieťach, bez toho to už dnes nejde. Marketing si musí robiť autor aj po vlastnej línii, aj keď má vydavateľa. A v neposlednom rade neustále sa zlepšovať v písaní, čítať o písaní, učiť sa od uznávaných spisovateľov. Ja napríklad nedám dopustiť na Masterclass, lekcie od Dana Browna sú môj skrytý poklad.

Píšete momentálne novú knihu? Ak áno, môžete nám o nej niečo prezradiť? Na čo sa môžu čitatelia tešiť?

Áno, usilovne pracujem na ďalšom romantickom príbehu. Ak všetko dobre pôjde, mal by vyjsť ešte pred letom 2020. Zatiaľ nemôžem veľa prezradiť, poviem iba toľko, že sa dej bude odohrávať pri mori, takže pôjde o ideálne čítanie na letnú dovolenku. 🙂 V opustenom dome uprostred ničoho sa ocitne dvojica ľudí, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Detektív, ktorý má za úlohu strážiť chráneného svedka. Žena, ktorá pri autonehode stratila časť pamäte. Ona si nič nepamätá, on si však pamätá ju… Čas, jej denník a jeho reporty postupne začnú odhaľovať zákutia minulosti, ktoré výrazne zasiahnu do prítomnosti a do ich ďalšieho osudu.

Nakoniec niečo menej vážne. Vo vašej knihe Cudzinec z papiera si hlavná hrdinka Liana vymieňa listy so svojím nájomníkom, s ktorým nemá možnosť sa stretnúť. S ktorou fiktívnou postavou by ste si rada dopisovali?

Hmmm, skvelá otázka. 🙂 Nad tým som nikdy nerozmýšľala. Mám pár knižných „platonických lások“, takže asi s jednou z nich. Stálicou na tomto poli je pre mňa profesor genetiky a zároveň tak trochu 1500-ročný upír Matthew Clairmont. Ak ste ešte nečítali knihy od Deborah Harkness alebo nevideli seriál Príbeh čarodejnice, mali by ste to napraviť. 🙂

Redakcia PrinTTalk ďakuje za rozhovor.

.